BRATISLAVA (SME - rf) - Veľkosť zemetrasení už niekoľko desaťročí nesprávne médiá označujú v Richterovej stupnici alebo v Richterovej škále, ktoré však vôbec neexistujú. Pre seizmológov je toto označovanie nepochopiteľné a často sa na to hnevajú. Vedúci oddelenia seizmológie Geofyzikálneho ústavu SAV Peter Moczo hovorí, že na charakterizovanie veľkosti zemetrasení sa používa od tridsiatych rokov tohto storočia veličina magnitúdo. Magnitúdo zaviedol americký seizmológ Charles Richter, ktorý chcel vydať prvý katalóg kalifornských zemetrasení. Definoval konkrétnu veličinu - Richterovo magnitúdo, ktoré bolo viazané na seizmometre, ktoré používal, a na kalifornské zemetrasenia. Dnes je definovaných a používa sa viac ako dvadsať magnitúd. Richterovo magnitúdo patrí medzi lokálne magnitúda. Z toho vyplýva, že každá oblasť musí mať svoje lokálne magnitúdo, ktoré prihliada na podmienky oblasti. Nie je teda možné hovoriť napríklad v prípade zemetrasenia v Turecku nielen o vymyslenej Richterovej stupnici, ale v žiadnom prípade ani o Richterovom magnitúde. U nás sa používa na charakterizovanie veľkosti zemetrasenia lokálne magnitúdo vhodné pre oblasť Západných Karpát. Najlepšou veličinou, ktorá skutočne odhaduje veľkosť zemetrasenia, je však tzv. seizmický moment a z neho odvodené momentové magnitúdo. Čitatelia sa tiež stretávajú s charakteristikou - zemetrasenie dosiahlo napríklad osem stupňov makroseizmickej stupnice. Makroseizmická stupnica necharakterizuje veľkosť zemetrasenia, ale veľkosť účinkov zemetrasenia na ľudí, budovy a prírodu. V tomto prípade má zmysel hovoriť o stupnici.