Lenka Ilavská (27) štartovala piaty raz na majstrovstvách sveta v časovke, v roku 1997 bola so štartovým číslom 18 na 18. mieste, vlani so šestnástkou šestnásta a teraz s číslom 20 na 21. priečke. Aj keby sa umiestnením trafila do čísla, nepomohlo by jej to vybojovať si účasť na budúcoročných OH. V hodnotení krajín, kde potrebovala byť do desiatej priečky, ju redukované poradie vyhodilo až na 12. priečku.
Sklamaná?
„Ani veľmi nie. Išla som na hranici svojich schopností. Ale strata je dosť veľká.“
Kedy vám bolo na trati najťažšie?
„Na obrátke po 15. kilometri. Tam som sa najviac trápila. Najlepší bol záver. Do cieľa som priam letela, ale nestačilo to.“
V čom vidíte príčinu, že ste nedosiahli lepší čas? Olympiáda vám ušla o 18 sekúnd.
„Neroztočím ťažký prevod. Jazdím na techniku. Tam, kde ostatní majú prevod 53/11, ja idem 3/12, tam kde iní krútia prevod 53/12 na 110 obrátok, ja idem na 90. Je to v sile a tam ja už viac nevládzem.“
Podľa čoho ste sa na trati orientovali?
„Podľa Španielky Sanchouovej, ktorá išla predo mnou a nasadila vysoké tempo. A potom podľa mezičasov. Figurovala som na siedmom, pätnástom a potom dvadsiatom mieste. Keď som spomínanú Španielku stratila z dohľadu, vedela som, že je zle, ak som chcela pomýšľať na superčas. Od tej chvíle som sa musela spoliehať len na šťastie a to sa odo mňa odvrátilo. O tých spomínaných 18 sekúnd.“
Je vám ľúto za olympiádou?
„Ak som si ju nevybojovala priamo na trati, tak ani nie. Ak sa však dostanem do Sydney z náhradného miesta, budem rada a urobím všetko pre dobrý výsledok. Ale teraz musím iba čakať.“
JÁN MIKULA, Treviso
