, bol prínosom pre mužstvo, hoci dlhšie nehrával, a preto je u neho stále čo zlepšovať. Žemlíka sme poslali na pľac, až keď horelo. Jeho robustná postava je priam predurčená na závary pred bránami. Tentoraz náš záverečný vabank nepriniesol vyrovnanie.“ A ako bol spokojný s výkonom M. Jančula? „Mňa uspokojil len prvý polčas, v ktorom sme sa ujali vedenia. To sa nesmie stať, aby sme už v nadstavenom čase inkasovali gól do šatne. Ale sami si za to môžeme. Nemali sme poľaviť. Možno to bol rozhodujúci moment zápasu, lebo ak by sme do prestávky udržali jednogólový náskok, domáci by znervózneli a minimálne bodík, čo bol náš zámer, by sme uhrali.“ Martin odviedol na hrote veľké penzum práce. Do čierneho mohol trafiť ešte hlavou v 61. min. Čo tomu chýbalo? „Výborne zakročil brankár Holec. Azda sa žiadalo stlačiť loptu dolu alebo ju skrútiť. Hlavičkoval som cúvajúc, nebola to ideálna strelecká pozícia.“ Bude za gól nejaké zápisné? „Asi áno, ale teraz neviem ešte aké.“ Prípad žilinského záložníka Viliama Kopeckého je z iného súdka. Po vážnom zranení kolena sa len postupne dostáva do zápasového rytmu. „Ďakujem lekárom Popluhárovi a Hudcovskému za starostlivosť, ako aj trénerom, že mi umožňujú aspoň krátkodobým účinkovaním zbaviť sa psychického stresu.“

ĽUBOMÍR CHOCHULA