Lavríkov klasik s mašľou

Divadlo V. S. O. P. Hviezdoslav pri MsKS Dolný Kubín * Pavol Országh Hviezdoslav: Hájnikova žena (zabíjala) * Úprava: Karol Horváth a Silvester Lavrík * Réžia: Silvester Lavrík * Program uviedlo Mestské kultúrne stredisko v Bratislave v Divadle Astorka Korzo 90

Inscenovanie Hájnikovej ženy doteraz vždy sprevádzala bázeň a pieta, pochopiteľná pri diele autora korunovaného všetkými literárnymi rukoväťami za najvýznamnejšieho básnika. Záľaha slov a krkolomný, ale zároveň zvučný jazyk Pavla Országha však vždy obmedzovali divadelnú akciu. Z hájničky bol zväčša inscenovaný večer poézie, kde namiesto herca vidíme na javisku recitátora. Divadelný súbor z Dolného Kubína V. S. O. P. Hviezdoslav sa vydal opačným smerom. Hviezdoslavova poézia zostala iba vo fragmentoch a dejom nás prevádza len folklorizovaná pohybová akcia, ktorou na javisko preniká skutočná básnivosť tohto textu. Postupom inscenovania je ľahká paródia všetkým dôverne známeho príbehu. Jemne zosmiešnený zbavuje sa svojich historických a literárnych nánosov. Objaví sa zrazu vo svojej jednoduchosti a prostote. Táto Hájnikova žena je prerozprávaná veľmi moderným divadelným jazykom. Text to nezraňuje, a už vôbec nie príbeh. Naopak, nový divadelný jazyk mu dáva nové významy a novú ľahkosť. Jedinou postavou, ktorá v Hviezdoslavovom texte prechádza nejakým vývojom, je postava básnika. Dolnokubínčania ho priviedli na javisko s veľkou červenou mašľou pod krkom. Práve on vytvára dej priamo na javisku, komplikuje ho natoľko, že nakoniec samy postavy jeho textom pohrdnú. Hájnikovu ženu hrajú štyri herečky - všetky sú po celý čas prítomné na javisku a znásobujú tak akýsi zvláštny ženský duch, ktorý na javisku vládne. Inscenácia je akoby tanec, všetko v rýchlom, strhujúcom tempe. Herci obklopení bielym nábytkom v čiernom prázdnom priestore so strohým zariadením hornooravských izbíc, všetko také jednoduché a čisté: Hanky sú driečne, Miško chlap ako jedľa, robotný a Villányi zasa huncút zákerný ako John Travolta v Pulp Fiction. Skrátka, Hviezdoslav presne taký, ako sa na stopäťdesiate výročie patrí.