„Mám dojem, že na Slovensku nevzniká v literatúre až toľko dobrých vecí, aby si to vyžadovalo mesačník,“ hovorí šéfredaktor Revue aktuálnej kultúry (RAK) Peter Darovec, „a tak naša dvojmesačná periodicita je akurátna na to, aby si časopis držal svoju kvalitu.“ Tú potvrdzuje aj štvrté tohtoročné číslo, ktoré uvádza svojím Kde sa to ro… Daniel Hevier. Kým on v dobrej viere nabáda nezaťahovať literatúru do kšeftov, politiky alebo čohokoľvek, v pravidelnej rozhovorovej lahôdke publicista, spisovateľ, vedec, kreatívny riaditeľ a vlastník ďalších profesií Igor Otčenáš sa okrem mnohých iných vecí priznáva, že on práve chce politiku do literatúry programovo vnášať. Jeho argument nie je hocijaký: „Život na Slovensku je predsa celý zasratý politikou, tak prečo sa literárne tváriť, že to tak nie je?“ Nota bene, keď sám je (hrdým) komunálnym politikom. Štrasserove básne, z ktorých je jedna „nedonosená“ (Dlho som sedel nad ňou / už vtedy som ju nemohol zniesť. / Napokon som ju vysedel / a teraz ju nemôžem vystáť.) a Hrúzove Skromné súkromné rozlúčky potom strieda téma sci-fi vyobracaná na takmer päťdesiatich stranách. Aj na omak hrubšie číslo má ešte stále dosť priestoru na obľúbené rubriky Klepetom sem - klepetom tam, Recenzie A Kritiky, Krádež v kníhkupectve a ďalšie.
Štvrtý tohtoročný RAK sa vyznačuje autorskou širokospektrálnosťou a tento zámer potvrdzuje i Peter Darovec. „Určil to vlastne spôsob zrodu nášho časopisu v roku 1996. Vznikol v čase, keď u nás neexistovalo ani jedno periodikum, ktoré by poskytovalo priestor relevantnej skupine autorov, ktorým sa nechcelo publikovať v Literárnom týždenníku, matičných Slovenských pohľadoch a na im podobných platformách. Títo autori však súčasne nemali šancu získať štátne dotácie, a tak došlo k smutno-smiešnej situácii, keď problém vyriešila ponuka zvonku: z holandskej nadácie Fund for Central and East European Book Projects. Nejaký čas sa rozhodovalo, na koho to padne. Nakoniec Valér Mikula usúdil, že literárny časopis by mala robiť naša generácia. Samozrejme, bola to - najmä v tom období - dosť nečakaná šanca, no my sme nikdy RAK nepovažovali za generačný časopis. Nevznikol z potrieb istej generácie, ale preto, aby mali kam písať kvalitní autori.“ Vyše dvoch rokov vychádzal RAK vo vydavateľstve Archa, v súčasnosti ho vydáva L.C.A. Kolomana Kertésza Bagalu a spolu s Petrom Darovcom ho od prvého čísla až doteraz zostavuje a rediguje aj Vladimír Barborík. „Obaja vydavatelia nám nechali prakticky voľnú ruku, nik nám nehovoril, ako má RAK vyzerať. Robíme vkusový časopis a stojíme si za všetkým, čo publikujeme. S tým súvisí aj neprítomnosť rôznych editorialov, perexov či údajov o autoroch. Zastávame názor, že tieto informácie ľudí v určitom zmysle diskriminujú. Autor sa prezentuje v rámci svojho textu, to platí o renomovaných spisovateľoch i o debutantoch. Navyše ide o mimoriadne výberové čítanie a väčšina našich čitateľov pozná aj tie menej známe mená.“
Samozrejme, najmä v predošlých rokoch mal RAK finančné problémy a aj Peter Darovec a Vlado Barborík, hoci ho nerobia úplne zadarmo, majú svoj základný zdroj obživy mimo redakcie. Tiež zažili časy, keď jednoducho nebolo na honoráre. „Opätovne ďakujeme všetkým, ktorí ani vtedy neprestali k nám písať. Ale súčasne si myslím, že sa už skončilo obdobie, keď literatúra mala byť akýmsi poslaním, ktoré by mal človek robiť zadarmo. V deväťdesiatych rokoch sa mi už takýto vzťah k literatúre zdá patetický,“ trochu pritvrdil Peter Darovec. „Ak sa máme tváriť, že o niečo ide, tak honoráre z toho nemôžeme vynechať.“ Obaja tvorcovia tejto revue majú pocit, že RAK sa vyprofiloval na časopis, kam autori posielali svoje intímnejšie články, a to, čo bolo určené širšej verejnosti, publikovali (neraz aj z aspektu aktuálnosti) v týždenníku či mesačníku.
Do konca roka vyjde RAK ešte dvakrát a popri tandeme Darovec - Barborík sa v ňom už začne zabehávať Rado Olos, ktorý od nového roku otvorí ďalšiu etapu časopisu vo funkcii šéfredaktora. „Je to náš návrh, po takmer štvorročnej práci cítime potrebu zmeny,“ vysvetľuje Vlado Barborík a Peter Darovec dodáva: „Zrazu sme mali pocit, že RAK robíme nejako podozrivo ľahko, a to je varovný signál. Náš odchod uľahčí aj to, že sme časopis nerobili na plný úväzok a teraz si nemusíme hľadať iné zamestnanie.“ Nakoniec, obaja zasa až tak celkom neodchádzajú, budú členmi redakčnej rady. A ako to poznačí RAK? „Všetko dobré zachovám, chcem však rozšíriť autorské zázemie i tematický záber, ktorý bude viac zodpovedať názvu časopisu. Okrem literatúry, ktorá zostane dominantná, tam bude teda aj iná kultúra, literatúre najbližšia, čiže film a divadlo, či už vo forme ukážok z dramatickej tvorby, ale najmä v recenzentskom bloku,“ načrtol svoje prvé predstavy Rado Olos.
ALEXANDER BALOGH
