Konferencia bola tohto roku viac ako kedykoľvek predtým rečníckym cvičením a snahou predviesť sa národu v tom najlepšom svetle. Priebeh rokovania dal úplne za pravdu pichľavému komentátorovi BBC, označovanému za mučiteľa politikov, podľa ktorého sa na straníckych konferenciách o ničom dôležitom nerozhoduje, pretože scenár je napísaný vopred a všetko sa potom úzkostlivo kontroluje. Labouristi hýrili sebadôverou a snažili sa rozptýliť aj tie posledné pochybnosti nedôverčivých voličov o tom, že sú stranou celého národa, teda nielen robotníckej triedy a odborov, ale aj strednej triedy a veľkého biznisu. Svojich najväčších protivníkov - členov Konzervatívnej strany - dokonale ponížili tým, že im na konferencii nevenovali takmer žiadnu pozornosť. A premiér Tony Blair dokonca vyzval nespokojencov z radov konzervatívcov, aby neváhali a pripojili sa k labouristom.
Konzervatívci, ktorí sa od porážky v minulých parlamentých voľbách vytrácajú z podvedomia verejnosti, sa o niekoľko dní stretnú na podobnom rokovaní v Blackpoole, ktorý je akýmsi britským robotníckym Las Vegas.
