Zahraničná politika nehrala v predvolebnom boji v Rakúsku takmer žiadnu úlohu. Odhliadnuc od otázky Jaslovských Bohuníc, ktorú do diskusie - s profesionalitou sebe vlastnou - vložila slovenská vláda. Vyhovárať sa, že informácia ministra Kukana štátnej tajomníčke Ferrerovej-Waldnerovej v New Yorku bola dôverná, je prinajmenšom smiešne. To, že si na Slovensku politici môžu dovoliť svojim voličom povedať: rozhodli sme o vašom miliardovom majetku a jeho osude, ale nepovieme vám zatiaľ ako, je odvaha. Ale ak to takto na Slovensku funguje, nič sa proti tomu namietnuť nedá.
Ak by sa Haiderova FPÖ dostala k výkonnej moci, znamenalo by to zmenu aj pre rakúsku zahraničnú politiku. V prvom rade by klesol imidž krajiny úplne na dno - presne tam, kde bol za čias prezidentovania Kurta Waldheima. Odhliadnuc od toho, že sa po svojom zvolení za šéfa zemskej vlády v Korutánsku snaží Haider vystupovať zdržanlivo a štátnicky.
V otázke EÚ Haider opustil rolu absolútnej opozície. Členstvo v únii a účasť na spoločnej mene vyhlásil za „fakt, ktorý berie ako demokrat na vedomie“, a v tomto smere sa nič nezmení. Rezolútne „nein“ však povedal na tému ďalšieho rozširovania. Ako útok kobyliek vykresľuje šéf FPÖ státisíce pracujúcich z Čiech, Slovenska, Maďarska, Slovinska a Poľska, ktoré zavalia rakúsky trh práce. Asi ešte nikdy nevidel slovensko-rakúsku hranicu v pondelok ráno: všetci, ktorí chcú a majú možnosť, už do Rakúska totiž pracovať chodia. Okrem toho je jasné, že Rakúsko, ktoré susedí zo všetkých strán s potenciálnymi členmi únie, bude mať výnimky v oblasti trhu práce a iné.
Rakúska „štátna doktrína“ v boji proti všetkému atómovému privádza aj strany, ktoré sú za rozšírenie únie, do dilemy: rozšírenie áno, ale bez atómiek. Tým pádom by však Rakúsko muselo blokovať najväčší povojnový projekt mieru a stability v Európe. Pozícia, ktorú Viedeň medzi ostatnými 14 partnermi neudrží. Tlak - predovšetkým z Nemecka - by bol obrovský. Ešte stále pritom platí, že „ak si niekto v Berlíne prdne, má Rakúsko hnačku“. Túto dilemu budú riešiť komplikované rokovania, ktoré sú v emocionalite volebného boja nepredstaviteľné. Jedine ak by FPÖ bola vo vláde, ostala by pri svojom „nein“ k rozširovaniu EÚ. Atómové elektrárne by boli pre ňu len vítaným argumentom. (lf)
