úce ceny nájomného pri úplnej presýtenosti trhu, desaťtisícky nových pracovných príležitostí v posledných rokoch. To je bilancia červeno-čiernej koalície sociálnych demokratov (SPÖ) a kresťanských demokratov (ÖVP), vedenej kancelárom Viktorom Klimom a vicekancelárom Wolfgangom Schüsselom. Aj napriek tejto bilancii budú musieť obe strany v nedeľu večer po zatvorení volebných miestností počítať so stratami. Tentoraz to nebude tradičných pár percent, po ktorých obaja partneri prejdú k tomu, čo robia najradšej: k vládnutiu. V nedeľu čaká veľkú koalíciu politické waterloo. Od 4. októbra bude Rakúsko inou krajinou. „Osobitná cesta“, na ktorú boli Rakúšania tak dlho a tak veľmi hrdí, sa skončí v slepej uličke a niekto nevie, ako sa z nej dostať von.
TÚŽBA PO ZMENE
Medzi Viedňou a Bregenzom vládne skoro až neuveriteľná túžba po zmene. Túžba rozbiť veľký mocenský kolos, ktorý SPÖ a ÖVP doviedli takmer až k absolútnej dokonalosti. Sociálne partnerstvo medzi odbormi a podnikateľskými zväzmi bolo 40 rokov závideniahodnou inštitúciou: stelesnenie hospodárskej stability a faktické centrum moci bez demokratickej legitimity. Národná rada - rakúsky parlament - bola len schvaľovacou mašinériou pri rozdeľovaní sfér moci a vplyvu, na ktorých sa sociálni partneri dohodli. Hviezdnymi hodinami rakúskeho parlamentarizmu boli rečnícke duely, ktoré však v žiadnom prípade v poslednom desaťročí nezmenili výsledky dohôd medzi straníckymi sekretariátmi. Voľby za posledných 13 rokov boli skôr demokratickým folklórom. Bolo jedno, kto koho volil, každý vedel, čo bude ďalej: veľká koalícia a ďalšie rozdelenie všetkých oblasti života a spoločnosti medzi červenými a čiernymi. Veľká koalícia odrobila kus dobrej a poctivej práce, doviedla krajinu k nevídanej stabilite a blahobytu, zároveň však ukázala jednoduchému človeku hranice možností jeho účasti na demokracii a jej procesoch.
NA SCÉNE SA OBJAVIL TRETÍ HRÁČ
Ťažko povedať, ako by táto hra pokračovala ďalej, keby sa na politickej scéne neobjavil politik, ktorý ako poľovník ženie červeno-čiernu koalíciu od jej prvého dňa: vodca národniarskej strany FPÖ Jörg Haider. Politický mesiáš „statočných, pracovitých, jednoduchých a malých ľudí“, ktorí reklamujú svoju účasť na demokratickom procese, z ktorého sa cítili vylúčení. Okrem toho treba „tým tam hore poriadne ukázať“, najradšej v anonymite za volebnou plentou.
Haider v týchto voľbách ešte asi nestojí pred svojím politickým cieľom: byť spolkovým kancelárom. Veľkej koalícii prinesie „iba“ porážku, z ktorej sa však nespamätá. Predovšetkým kresťanským demokratom: Ak veľkú koalíciu čaká spoločné waterloo, tak Schüssel a jeho ÖVP bránia svoj politický Stalingrad v smrteľnom obkľúčení Haidera. ÖVP - strana, ktorá stála už pri kolíske druhej republiky, spadne na tretiu priečku. V 1970 stratila primát a na dlhé roky jej voliči prisúdili druhú priečku hneď za SPÖ. Teraz ju však s najväčšou pravdepodobnosťou predbehne aj Haiderova FPÖ. Tretie miesto bude pre ÖVP najväčšou katastrofou od jej vzniku v roku 1945.
POSLEDÉ VZOPÄTIE VEĽKEJ KOALÍCIE
Podľa predvolebných odhadov by ÖVP mohla získať 22 - 24 percent. V roku 1995 ich mala 29. Pre tento prípad už Schüssel oznámil bezpodmienečný odchod do opozície: „Ak nás ľudia chcú mať vo vláde, musia nás voliť,“ vyhrážal sa self-diplomat voličstvu. SPÖ, ktorá stráca z roka na rok, padne z 38 na očakávaných 35 percent, možno aj hlbšie. FPÖ sa nebezpečne blíži k hranici 30 percent, odhady prisudzujú Haiderovej družine 28 - 30 percent. Pred štyrmi rokmi mala 21,9 percenta. Pri posledných voľbách sa veľkej koalícii podarilo ešte raz zmobilizovať sily. Boli to voľby po jednom roku vlády, Schüssel sa otvorene vyhrážal čierno-modrou koalíciou (ÖVP-FPÖ), ak sociálni demokrati nepodporia sanáciu štátnych financií. Strach z Haidera vtedy ešte zapôsobil - ale naposledy. Dnes sa Haidera nikto viac nebojí. Strašidlo tretej republiky už nefunguje. Ak je niekto dosť dobrý na post predsedu zemskej vlády - a to Haider od marca v Korutánsku je - môže byť dosť dobrý ako koaličný partner na spolkovej úrovni.
Klimovci otvorili volebný boj ošúchanou fintou: opäť strašili čierno-modrou koalíciou. Útokom na ÖVP však len oslabili partnera (ktorého na vládnutie potrebovali), ale aj samých seba (lebo vo vláde sedeli spolu), a nakoniec len FPÖ dopomohli k reklame. Tesne pred voľbami sa SPÖ už darmo zaprisahávala ústami svojho predsedu Klimu, že „nikdy a za žiadnych okolností nebude s FPÖ ani spolupráca, ani pakt“, darmo poukazovalo na dosiahnuté úspechy. Neskoro. Klimov koaličný partner Schüssel pôjde do opozície, ak spadne na tretie miesto. Len keď sa podarí jeho ÖVP obhájiť druhé miesto - čo by bola senzácia - zostanú kresťanskí demokrati vo vláde. Či pôjde do vlády z pozície menšieho koaličného partnera sociálnych demokratov, alebo ako silný partner FPÖ - to necháva Schüssel otvorené. Zároveň sa to zdá nepodstatné. Všetci totiž očakávajú pád ÖVP na tretie miesto, čím bude osud kresťanskodemokratickej politiky spečatený. Odkedy sú kresťanskí demokrati menším koaličným partnerom socialistov, stále len strácajú. Vydať sa napospas Haiderovej FPÖ sa dnes zdá nepredstaviteľné. Jedine ak by Haider sám prišiel s ponukou, že zostane v Korutánsku, a ÖVP by ako menšej koaličnej strane ponúkol miesto kancelára. To sa ukazuje ako jediný variant aj z pozície tretej strany do vlády. Haider (aj Schüssel) ho síce vopred vylúčili, ale šéf FPÖ je politik, ktorého predvolebné sľuby majú závratne krátky polčas politického rozpadu. Koalícia s FPÖ by bola posledným klincom v rakve ÖVP, politickou samovraždou prvej triedy.
NEZOSTANE TU KAMEŇ NA KAMENI
Rakúsko bude mať od 4. októbra tri približne rovnako veľké stredné strany, kde je v danej konštelácii každý proti každému. Rakúsku hrozí nezvládnuteľnosť až ústavná kríza. Po 13 rokoch na čele FPÖ stojí Haider v polovici svojho politického maratónu. „Kameň na kameni tu nezostane,“ vyhrážal sa kedysi človek, ktorého cieľom je rozbiť politický systém od jeho základov. Haider nie je klasický typ politika. Je to politický fenomén, nie taký, ktorému sa verí, ale v ktorý sa verí. V roku 1988 označil Rakúsko a Rakúšanov „za ideologický potrat“ (ORF), dnes sa pýši označením „pravý Rakúšan“. Budúcnosť videl v orientácii na Nemecko a EÚ. Dnes je z neho vzorný patriot a kritik Bruselu (ale mierny, lebo medzičasom sa ukázalo, že ľudia členstvo v únii vnímajú pozitívne). Len jednej téme ostal Haider verný: Ausländer - cudzinci. Samozrejme, nie bohatí turisti, ale tí ktorí robia v Rakúsku najhoršiu platenú prácu, Turci, či ilegálne pracujúci z okolitých krajín. Oni všetci sú terčom sérií plagátov s mottom: zastaviť zneužívanie azylu a zastaviť infiltráciu cudzincov. Tieto - podľa Barbary Coudnehovi-Calergiovej „odporne fašizoidné plagáty“ - sú politickým striptízom Haidera a jeho družiny: bezduchosť a strach, strach z cudzincov, EÚ, globalizácie, nenávisť voči všetkému inému a voči tým, ktorí sú tam hore: to je politicky rybník, v ktorom Jörg svoje hlasy loví.
Zatiaľ čo predtým sa nikto nechcel priznať, že volí Haidera, dnes sú na to ľudia na ulici dokonca hrdí. Ale títo ľudia plní strachu si necenia nič na svete viac ako stabilitu. A tá nie je s Haiderom možná.
„Všetci síce chcú zmenu, ale každý si pritom želá, aby všetko zostalo po starom,“ definovala popredná sociologička Helena Karmazinová politickú schizofréniu rakúskeho voličstva. Čas detských hier na politický protest - jedno je, čo volím, aj tak bude veľká koalícia - sa skončil. Rakúsko stojí pred voľbou: stabilita alebo chaos, vláda alebo bezvládie. Rakúsko stojí pred svojou skúškou z politickej dospelosti. Zatiaľ to vyzerá na reparát.
LUBO FUZAK, Viedeň
(Autor je spravodajcom agentúry APA)
