Bola to náhoda, alebo je to nacvičené?
„Určite nie náhoda, aj keď k nacvičenému treba trochu šťastia. Pri rohoch a nepriamych kopoch chodím na bližšiu žrď, Kratochvíl na vzdialenejšiu. Loptu som síce netrafil najlepšie, Maier ju možno podcenil a prešla mu medzi rukami do siete.“
Verili ste po tomto góle, že postúpite?
„Ja som stopercentne veril už po domácom zápase. Výsledok 1:0 bol pri predpokladanej kvalitnej hre v odvete dostačujúci na to, aby sme išli ďalej, čo sa aj stalo.“
Z čoho plynulo vaše sebavedomie?
„Cieľom bolo postúpiť a súper bol taký, že sa cez neho dalo prejsť. Zostalo to len naplniť. Forma bola, odhodlanie a chuť tiež.“
Je to váš najdôležitejší gól v kariére?
„Pre nás to bol v sezóne zápas roka. Ak som v zápase roka dal gól, tak taký sa cení obzvlášť. Podľa mňa žiadny môj prvoligový zásah nemá hodnotu tohto. Gól preveľmi pomohol našej psychike, v tej chvíli bolo jasné, že súper musí dať na postup tri, a my sme už vedeli, že to nemôže dokázať.“
Hrali ste netypický slovenský futbal, dôrazný, dôsledný, disciplinovaný.
„Je to zásluha trénera Bubenka. Disciplína je zárodok úspechu. Bubenko mal súpera dokonale prečítaného, zmapovaného a podľa toho stanovil taktiku. Bezchybná defenzíva a gólové brejky. Jednoduché, nie? Vyšlo to.“
Penksu menil Savičevič. Cítili ste to v obrane?
„Určite. Savičevič je ako Hagi. Stojí za bučkom, ale keď dostane loptu, u súpera horí. Vie čo s ňou. Na pohľad sa zdalo, že sme pred ním ustupovali, ale bránili sme ho pozične a potom hráčov, na ktorých mieril centre a prihrávky.“
Rapid bol v závere nepríjemnejší v osobných súbojoch?
„V prípade Wágnera to prechádzalo až do zákernosti. Aj mi nadával. Rapid mal nôž na krku a z toho boli jeho hráči v závere zlostní. Cítili, že si nemôžu pomôcť.“
Čo vás napadlo bezprostredne po postupe?
„Dostať atraktívneho súpera, aby si aj diváci prišli na svoje. A je to tu!“
JÁN MIKULA
