„Chcem najprv povedať, že nejde o správu v denníku SME v súvislosti s tým, že sa pani Procházková (spolupracovníčka SME v Moskve - pozn. red.), ktorá sa fakticky stala kanálom pročečenskej propagandy, snažila odovzdať list takzvaného ministra zahraničných vecí Čečenska generálnemu tajomníkovi OBSE Jánovi Kubišovi. Na veľvyslanectve sme si všimli, že zvlášť denník SME jednostranne a neobjektívne ukazuje udalosti, ktoré sa dejú na Kaukaze. To v nás vyvoláva údiv, pretože pokladáme denník SME za jedny z vplyvných demokratických novín na Slovensku. Práve preto oceňujeme jeho ochotu uverejniť aj opačný názor na udalosti v Čečensku.“
Reakcia Západu na súčasné bojové akcie Ruska v Čečensku, reakcia medzinárodných organizácií vrátane OBSE bola dosiaľ dosť vlažná. Obavy z hrozby novej katastrofy v oblasti Kaukazu vyjadrujú skôr analytici, a práve médiá. Je Moskva dnes spokojná s tým, ako Západ reaguje na kaukazské udalosti?
„Absolútne nesúhlasím s vyhláseniami o tom, že reakcia Západu je vlažná. Naopak, situácia na Kaukaze vzbudzuje nielen obavy, ale vyjadruje aj úplné porozumenie svetového spoločenstva pre politiku federálnych úradov, pretože boj proti terorizmu je naša spoločná vec. Uplatňovaním aktívnych silových akcií zameraných na likvidáciu banditských útvarov na území Ruska naše vedenie zároveň rozširuje spoluprácu na medzinárodnom dejisku tak, aby sa znemožnila pomoc teroristom zvonka. Táto práca prebieha aj v rámci 54. zasadania Valného zhromaždenia OSN. Navyše, ako iste viete, ministri zahraničných vecí členských krajín Bezpečnostnej rady OSN rozhodne odsúdili terorizmus. Rusko aktívne spolupracuje so spravodajskými službami USA na pátraní po medzinárodných teroristoch a odvrátení ďalších teroristických útokov. Napokon, prezidenti Gruzínska a Azerbajdžanu v týchto dňoch vyhlásili podporu politike Ruska na Severnom Kaukaze a odsúdili čečenských teroristov. 28. septembra ministri vnútra Ruska, Arménska, Gruzínska a Azerbajdžanu podpísali dokumenty týkajúce sa vývoja situácie na Kaukaze. Všetci ministri vyjadrili odhodlanosť bojovať proti kriminalite v tomto regióne. Vari to nie je dôkazom toho, že svetové spoločenstvo vcelku schvaľuje naše aktivity na Severnom Kaukaze?
Rád by som zdôraznil, že v Čečensku, a na Kaukaze vôbec, sa dejú veľmi závažné udalosti, ktoré predstavujú hrozbu pre národnú bezpečnosť Ruskej federácie, a treba, aby o tom slovenská verejnosť vedela. Rusko sa stalo obeťou medzinárodného terorizmu. Ak vymenujeme posledné udalosti, každý triezvo zmýšľajúci človek si môže urobiť úsudok o tom, čo sa deje. Začalo sa to agresiou z čečenského územia, bol uskutočnený otvorený akt agresie, ozbrojený vpád teroristických bánd z územia Čečenska na územie Dagestanu. Ľud Dagestanu žiadal pomoc vlády Ruska. Sami moslimovia z Dagestanu žiadali rozhodné opatrenia proti tým, ktorí pod rúškom islamu uskutočňujú teroristické akcie. Pozrite sa na zničené domy v Dagestane - nezničilo ich Rusko, ale teroristi, ktorí dva razy utrpeli v Dagestane porážku, a potom uskutočnili teroristické akty v Moskve, Bujnaksku, Volgodonsku, pri ktorých zahynuli stovky ľudí.“
V Rusku sa dnes často spochybňujú chasavjurtské dohody z roku 1996, ktoré ukončili vojnu v Čečensku. Spochybnil ich premiér Putin - v danom čase však boli dohody prínosom a vo voľbách, ktoré nasledovali, vyhral, tak ako si želala Moskva, umiernený Maschadov. Prečo zamýšľaný proces „vtiahnutia“ Čečenska späť do Ruska stroskotal? Nemá na tom vinu i ruská strana?
„Chasavjurtské dohody porušilo vedenie Čečenska, ktoré hneď po ich podpise začalo hovoriť o nezávislosti, hoci v dohodách sa jasne hovorilo, že otázka štatútu Čečenska má byť vyriešená do roku 2002.“
Myslím si, že to v tom čase akceptoval aj Groznyj.
„Áno, prijal, ale vzápätí to sám porušil. Dohody neporušilo Rusko. V dnešnom Čečensku sa tieto dohody stali zdrapom papiera.“
Ako konkrétne Groznyj porušil tieto dohody?
„Porušil ich tým, že čečenská vláda sa začala hneď po podpise dohôd správať tak, akoby bolo Čečensko nezávislým štátom. V tom spočíva porušenie dohôd. Keď ich raz čečenská vláda porušila, Rusko sa nimi nemôže cítiť viazané.“
Čo si myslíte o porovnaní Kosova a Čečenska z pohľadu vojenského vedenia oboch operácií?
„Po vojenskej stránke je porovnanie možné - každý štát sa snaží minimalizovať svoje straty živej sily. Údery sú namierené presne na vojenské ciele - na komunikácie spájajúce teroristické zoskupenia, infraštruktúry, zásobníky benzínu a ropné rafinérie, podniky, ktoré sa podieľajú na príprave bojových aktivít na území Ruska. Údery sú zamerané na komunikačné prostriedky, mobilné stanice a vojenskú infraštruktúru Čečenska. Je tu centrum narkobiznisu a distribúcie drog na území Ruska, centrum pašovania zbraní, ktoré sa posielajú ďalej na územie Ruska. Čečensko sa stalo rakovinovým nádorom na tele ruského štátu. Nie Čečeni. Naša vláda robí rozdiel medzi Čečenmi a banditmi, ktorí sa zhromaždili v Čečensku. Sami Čečeni sa predsa stali rukojemníkmi týchto teroristov, poľných veliteľov, ktorí parazitujú na otroctve, na únosoch ľudí, na obchode s ľuďmi, s drogami. To všetko je na úkor Rusov, Ruska a jeho bezpečnosti.“
Máte presné správy o obetiach medzi civilným obyvateľstvom?
„Je možné, že sú, ale sú vcelku nevýznamné. Videl som číslo, ktoré priniesla pani Procházková - 420 - to je úplná lož, opäť prevzatá z čečenských zdrojov. (zástupca čečenského prezidenta informoval 24. 9. v Londýne o 298 obetiach, ruská strana nijaké presné ani približné počty obetí svojich náletov dosiaľ neudala - pozn. red.) Vari civilizovaní ľudia v Európe na základe skúseností z vojny v roku 1994 nevedia, akú horu lží vypúšťala čečenská propaganda do celého sveta?“
Podľa údajov UNHCR je na úteku 60 000 obyvateľov Čečenska. Neobávate sa humanitárnej katastrofy?
„Toto číslo potvrdzujú i naše zdroje, dokonca hovoria o 70-tisíc utečencoch. Čo sa týka humanitárnej katastrofy, prezident Ingušska sa obrátil so žiadosťou o pomoc na vysokého komisára. V tomto prípade postupuje presne podľa zákonov a ústavy, podľa ktorých subjekt federácie má právo na obchodné a humanitárne vzťahy s vonkajším svetom. Ingušsku bude poskytnutá humanitárna pomoc OSN, ale hlavne zo strany Ruskej federácie, takže nijaká humanitárna katastrofa nebude. Rusko má dosť skúseností s riešením humanitárnych situácií a samo často poskytlo pomoc v takýchto prípadoch.“
Neobávate sa, že keď sa začnú pozemné operácie, bude utečencov omnoho viac?
„Nie, neobávame sa. Situácia v roku 1999 sa v mnohom líši od situácie v roku 1994. Vtedy ruské jednotky vstúpili na územie Čečenska bez podpory ruskej verejnosti, ba čo viac, politické strany konanie ruskej vlády ostro kritizovali. Dnes, po udalostiach, ktoré som spomínal, a keď žiadne opatrenia proti Čečensku nepriniesli efekt, majú kroky federálnych orgánov podporu verejnej mienky - a nielen v Rusku. Pokiaľ ide o eventuálne zvýšenie počtu utečencov v prípade pozemnej operácie, nevylučujem to, hoci som presvedčený, že za to nie sú zodpovedné federálne sily, ale teroristi.“
Vojenskí analytici, vrátane ruských, vyslovujú pochybnosti o materiálnej kapacite ruskej armády, o jej schopnosti uskutočniť túto operáciu. Môže si to Rusko finančne dovoliť?
„To je téma, na ktorú sa mi z Bratislavy ťažko odpovedá. Môžem poukázať na vyhlásenie ruských predstaviteľov o tom, že bude vykonané všetko možné - v rámci reálnych možností - na skoncovanie s terorizmom a vytvorenie podmienok na politický dialóg s predstaviteľmi čečenského ľudu. Ak sa dištancuje od terorizmu, bude to Maschadov, ak nie, bude to niekto iný.“
Moskva teda čaká, že Maschadov verbálne odsúdi terorizmus, alebo - čo by bolo tým popudom, ktorý by umožnil dialóg? Pretože, ako je známe, Maschadov si toto stretnutie veľmi želal.
„Viete, veľmi po ňom zatúžil zvlášť po tom, ako prišli veľmi citeľné údery. Ruská vláda je však proti protokolárnemu stretnutiu. Musí to byť seriózne, obsažné stretnutie. Stretnutie kvôli stretnutiu si ruská vláda neželá, tým skôr, že teroristi by mohli využiť túto prestávku na obnovu síl.“
Myslíte si, že možno čečenský problém riešiť silou?
„Na to môžem odpovedať celkom jasne. Vojenské riešenie neexistuje, a tí, ktorí tvoria ruskú politiku, to vedia. Ale kým nebude zničená základňa terorizmu, žiadne politické snahy neprinesú plody. V Čečensku sú sily, ktoré nemajú záujem o dlhodobé politické riešenie. S touto situáciou sú spokojné.“
Je možné, že keď Moskva dosiahne vojensky svoje, nebudete mať s kým rokovať.
„Nie, myslím si, že keď budú zničení vodcovia tohto zločinného hnutia v Čečensku, nájdu sa ľudia, ktorí si s úľavou vydýchnu a dokážu viesť s Ruskom rovnoprávny dialóg o tom, aký štatút má mať Čečensko v zložení Ruska.“
Takže to už nebude Maschadov?
„Moskva by uvítala, keby to bol Maschadov, ale nie Maschadov-pomáhač teroristov.“
Existujú úvahy spájajúce vojenský zásah s blížiacimi sa voľbami v Rusku. Premiér Putin je, ako je známe, mužom, ktorého si prezident Jeľcin vybral ako svojho nástupcu. Nejde tu i o zvýšenie jeho popularity u časti voličov, ktorá túži po vláde pevnej ruky?
„Takéto úvahy som čítal v tlači. Domnievam sa, že hlavnú úlohu tu hrá všeobecný pocit reálnej hrozby zo strany medzinárodného terorizmu.“
Čo si myslíte o teóriách, podľa ktorých hľadá ruská moc spôsob, ako odvrátiť voľby, alebo dokonca sama stojí za výbuchmi, ako sa posledne vyslovil generál Lebeď, ktorý svojho času dojednal práve dohody v Chasavjurte?
„Počul som o tomto vyjadrení a považujem ho za hanebné. Je to veľmi podlé tvrdenie politika, ktorý chce senzačnými vyhláseniami znovu upútať pozornosť.“
Vráťme sa ešte k chasavjurtským dohodám. Existovali plány ekonomickej podpory Čečenska, vytvorenia zóny voľného obchodu, lenže došlo aj k personálnym výmenám vo vtedajšej ruskej rade bezpečnosti. Plány sa neuskutočnili aj vinou ruskej politiky. Myslíte si, že Rusko má skutočne čisté svedomie, že urobilo dosť?
„Rusko vyčleňovalo - neviem vám teraz povedať presnú sumu - pre Čečensko vyššiu sumu na občana než v iných častiach Ruska. Peniaze však mizli v čiernej diere. Nijaké účty, nijaké doklady zodpovedné ruské orgány nedostali. Peniaze sa rozdeľovali medzi bojovníkmi. Rusko fakticky samo živilo terorizmus. Nedávno bol penzijný fond Ruska nútený prerušiť vyplácanie dôchodkov ruským občanom v Čečensku. Tieto peniaze jednoducho mizli.“
BAŠA JAVŮRKOVÁ
