PARTIZÁNSKE (TASR) - Po takmer osemročnom úsilí sa v týchto dňoch podarilo dokončiť rekonštrukciu kultúrnej pamiatky - Vodného hradu v Šimonovanoch, miestnej časti Partizánskeho. Táto zaujímavá a vzácna goticko-renesančná stavba so zachovanými časťami zo 14. storočia chátrala od roku 1971. Vtedy bez potomkov zomrela posledná z rodu Šimoniovcov, pôvodných majiteľov hradu, Mária Lujza. Objekt sa stal majetkom štátu a neskôr správu nad ním prevzalo mesto.
Najväčším problémom bolo podľa slov prednostu Metského úradu v Partizánskom Mariána Bittaru financovanie rekonštrukcie. Otcovia mesta uvažovali o zriadení múzea obuvi vo Vodnom hrade, neskôr mal dokonca slúžiť ako galéria. Peniaze na obnovu sa však nenašli. Mesto napokon uzatvorilo dohodu s domácou stavebnou firmou Veronika o spoločnom financovaní prác. Každá strana vložila do rekonštrukcie tri milióny korún, pričom na prácach úzko spolupracovali s pamiatkarmi. Vodný hrad si od mesta prenajme spomínaná firma a nájomné sa bude odpočítavať zo sumy, ktorú firma do rekonštrukcie investovala. Ako uviedol majiteľ firmy Jozef Gerbel, chcú v ňom zriadiť exkluzívne reštauračné zariadenie a neskôr aj malý hotel. Na pôvodnom mieste Vodného hradu sídlili už v staršej dobe bronzovej nositelia tzv. lužickej kultúry. V období Veľkej Moravy tam stálo opevnené slovanské hradisko. Neskôr sa stalo feudálnym sídlom, ktoré však v 13. storočí zničil požiar. Nové sídlo, trojpodlažnú šľachtickú kúriu s dvoma vežami, postavili v priebehu druhej polovice 14. storočia. Doteraz sa z nej zachovalo prízemie vo východnej časti. Stála na malom ostrove vytvorenom riekou a spomínanou umelou priekopou. Dodnes pretrval jej názov - Vodný hrad - hoci už zregulovaná Nitra preteká o päťsto metrov ďalej. Poslednú prestavbu sídla urobili majitelia koncom 19. storočia. V duchu romantizmu zvýraznili stredoveký pôvod objektu strmou ihlanovitou strechou vstupnej veže a ozubeným ukončením strešných štítov. Súčasná rekonštrukcia prísne rešpektovala pôvodný ráz budovy. Zachované zostali vnútorné portály i vstupný zdvojený portál, do ktorého v minulosti zapadala zdvíhacia mreža. Významná je fasáda s rytou a maľovanou výzdobou slepých okien, drevený trámový strop a tiež zvyšky stredovekých záchodov, ktoré sa nachádzajú v zadnom trakte budovy a sú na Slovensku unikátom.
