koalícia. Našinec si možno pri tomto konštatovaní spomenie na to, ako koaličná vláda u nás vládne a ako to bolí, kým sa koaličná rada na čomsi dohodne. Nová forma spolupráce štvorkoalície štyroch českých opozičných strán (Kresťanskodemokratickej únie - KDU-ČSL, Únie slobody - US, Občianskej demokratickej aliancie - ODA, a Demokratickej únie - DEU), ktorú v utorok spečatili v memorande svätováclavskej dohody, preto na Slovensku priťahuje pozornosť. V tomto prípade môže byť fungovanie slovenskej vládnej koalície dokonca istou paradigmou pre české opozičné strany, ktoré sa môžu poučiť z chýb tentoraz staršieho slovenského brata. Potvrdil to aj Vladimír Mlynář, keď povedal, že história SDK sa pre štvorkoalíciu stala študijným materiálom.
Bolo by však hrubým zjednodušením dať znamienko rovnosti medzi štvorkoalíciu a SDK. Pohnútky, ktoré viedli k ich vzniku, boli odlišné - štvorkoalícia je predovšetkým reakciou pravicovo až stredovo orientovaných strán na pomerne neštandardný druh koalično-opozičnej spolupráce ČSSD a ODS. Napriek programovým rozdielom pôsobí česká štvorkoalícia súrodejším dojmom ako SDK a hlavne - nepodieľa sa na vláde. Podobnosť s SDK môžeme vystopovať predovšetkým v túžbe po zmene pomerov v krajine, slovami predsedu ODS Jana Rumla v „poskytnutí alternatívy schopnej prekonať politický marazmus“. Najväčším nebezpečenstvom bude zrejme efektivita komunikácie medzi jednotlivými stranami štvorkoalície, teda to, ako bude pracovať koaličná rada. Ruml ďalej tvrdí, že to, čo strany rozdeľuje, nie je také dôležité, ako to, čo ich spája v súvislosti s túžbou stať sa alternatívou ODS a ČSSD. Táto zásada môže bez problémov platiť, pokiaľ bude štvorkoalícia v opozícii, ak však skutočne myslí na to, že sa chce po voľbách podieľať na výkonnej moci, už teraz sa to zdá aj na základe skúsenosti so zmenou na Slovensku málo. Ak sa menšinovej vláde sociálnych demokratov podarí pod škodoradostným pohľadom ODS dokončiť v roku 2002 svoje funkčné obdobie, majú strany štvorkoalície dosť času na to, aby sa stali treťou štandardnou, skutočne vplyvnou politickou silou v Čechách. Dovtedy musia nájsť lídra, ktorý by bol akceptovateľný pre ťažko identifikovateľné voličské zázemie siahajúce od typicky mestských strán (US, ODA, DEU) po skôr vidiecku KDU-ČSL, ktorá sa opiera najmä o hlasy na Morave. Podľa sociologických výskumov by voliči zmenu privítali. Štvorkoalícia je na ťahu.
MAREK CHORVATOVIČ
