čerstvo otvorenej výstavy aj jeho doterajšia spolupráca s bratislavskými divadlami Stoka, Aréna, so Slovenským národným divadlom či s Novou scénou. „Najväčšou satisfakciou je pre mňa, keď tvorcovia predstavenia skonštatujú: Tento záber hovorí o predstavení. Vždy je totiž mojím cieľom urobiť technicky dobrú fotografiu, ale najmä prezentovať inscenáciu, nie seba. Akosi podvedome sa zameriavam na herecký portrét, snažím sa zachytiť herca priamo v akcii, pri jeho práci.“ Podľa Ctibora Bachratého vznikajú z kvalitnej inscenácie väčšinou aj kvalitné fotografie. Ale ako hovorí, máva na predstavenia často odlišný názor než bežní diváci. „Vyplýva to z môjho iného uhla pohľadu - isté veci spoza fotoaparátu vnímam intenzívnejšie, niečo menej podstatné zasa z pozornosti vypúšťam. Vďaka fotografovaniu som sa stal oveľa vnímavejším divákom. Naučil som sa dokonca predpokladať vývoj situácie na javisku. Niekedy sa zameriam na herca, dlho ho sledujem teleobjektívom a vyciťujem okamih, kedy sa dostaví očakávaný vrcholný moment - gesto, mimika, z ktorej sa dá čítať rozpoloženie postavy, ktorú stvárňuje. A vtedy stláčam spúšť. Som vlastne šťastný divák. Mám zážitok z každého predstavenia. Je to fotografický zážitok.“

OĽGA BELEŠOVÁ