novinárov s televíznymi kamerami vysielali do sveta otrasné zábery mŕtvych a ranených Čečenov a hovorili o genocíde. V Groznom sa usídlila misia OBSE a Moskva škrípala zubami, keď zahraniční diplomati pomohli v roku 1997 Čečenom zorganizovať demokratické, a teda platné prezidentské voľby.
V Čečensku nie je ani jeden zahraničný novinár. Je to príliš nebezpečné. Pravdepodobne by ho niekto uniesol, prípadne rozštvrtil. Telefonické spojenie je zničené, hranice sú uzatvorené a ani jedna humanitárna organizáci sa neodváži pomáhať - ako tvrdia ruské oznamovacie prostriedky - hrdlorezom. Novinári sú odkázaní na správy ruského generálneho štábu.
V pondelok nám do moskovskej redakcie zavolal zúfalý minister zahraničných vecí Čečenska Ilias Achmadov a prosil, či by sme nemohli niekomu povedať, že „banditi určite netrčia tam, kde padajú ruské bomby, ale ako prví sa premiestnili do bezpečia“. Pátral po telefónnom čísle OBSE, na ktorom sedí niekto, kto by ho vypočul.
Aj diplomati OBSE sú odkázaní na potoky ruskej propagandy, na klamstvá, ktoré vypúšťajú ruskí generáli a vysokí politici vrátane premiéra Vladimíra Putina. Ten urobil krok priamo geniálny - oznámil Američanom, že teraz má Moskva a Washington spoločného nepriateľa, pretože v maličkom Čečensku sedia všetci teroristi a fanatici na čele so superteroristom Binom Ladínom. Američania ho naháňajú po celom svete a bombardovali kvôli nemu predsa aj nezávislý Sudán a Afganistan. Takže pár bômb na územie Čečenska je maličkosť. A nakoniec sa v posledných dňoch objavil argument najťažšieho kalibru. Kosovo. Rusi sa, aspoň podľa oficiálnych „zvodiek“, snažia kopírovať presné letecké útoky NATO v Juhoslávii. Celá argumentácia má však jednu chybu. NATO nebombardovalo Albáncov, ale Srbov, ktorí sa k Albáncom správali o niečo menej drasticky ako Rusi k Čečenom. PETRA PROCHÁZKOVÁ, Moskva
(Autorka je reportérkou agentúry Epicentrum)
