nemajú k dispozícii kvalifikovaný personál. Pritom by tam mali byť tí najkvalitnejší doktori, schopní sa rýchlo rozhodnúť,“ tvrdí onkológ Ján Gyárfáš. Systém intenzívnej urgentnej medicíny u nás podľa neho absolútne absentuje, dokonca je táto oblasť medicíny na Slovensku nulová. To, že urgentnej medicíne chýba legislatíva, že problémom je organizačná roztrieštenosť, personálna i prístrojová poddimenzovanosť, potvrdil pre SME aj krajský odborník na urgentnú medicínu Viliam Dobiáš. „Urgentnú medicínu tvoria záchranné zdravotné systémy - rýchla lekárska pomoc a rýchla zdravotná pomoc. Žiaľ, na Slovensku nemá tretina okresov ani jednu z nich, len jedna štvrtina ju má nonstop, zvyšné len počas pracovných hodín. Lekárov máme len 25 percent z potrebného počtu a zdravotníckych pracovníkov tretinu. Zákon o urgentnej medicíne je pripravený už 3 až 4 roky, no stále sa nič nedeje,“ zdôrazňuje V. Dobiáš. Napriek tomu je podľa jeho slov činnosť záchranky tam, kde ju majú, na úrovni porovnateľnej so zahraničím. V minulom roku ošetrili 120-tisíc pacientov. „Je potrebné zrušiť hrozné situácie, kde sa zaklope na dvere a sestrička vystrčí hlavu. Určite každý videl seriál Pohotovosť - toto v USA funguje aj v najmenšej okresnej nemocnici. Na každej je veľkými písmenami napísané, kde je ER, a kam sanitka vbehne, tam sú pripravení lekári a sestry, ktorí sa točia okolo raneného,“ hovorí o svojich amerických skúsenostiach s urgentnou medicínou ďalší významný onkológ Štefan Korec.