Po prvé, IRB mala veľa problémov už pred svojím ovládnutím VSŽ. Taký istý je prípad Priemyselnej banky. Po druhé, ovládnutie IRB zo strany rezešovcov prebehlo s tichým súhlasom vtedajších mocných, ktorí na začiatku vôbec netušili, ako sa to vlastne s tou bankou skončí. To isté je aj prípad Priemyselnej banky, ktorá sa sprivatizovala za aktívnej účasti ľudí, ktorých do štátnych podnikov a inštitúcií dosadila všemocná koaličná rada. Po tretie, po prevzatí IRB došlo k dosadeniu manažmentu, ktorý u ostatných bánk nevzbudil príliš veľkú dôveru. V Priemyselnej banke o nedôvere nehovoria otvorene len banky, ale aj ministerka financií. Po štvrté, výsledkom tejto nedôvery bola kríza likvidity. Z Priemyselnej banky si tiež štátne subjekty pomaly vyťahujú svoje peniaze a noví akcionári tam svoje peniaze zatiaľ nevkladajú - ak vôbec nejaké voľné zdroje majú.

Najsmutnejšia je však posledná, piata paralela: Ani v prípade IRB Národná banka Slovenska dlho nič nerobila a do hry vstúpila, až keď bolo neskoro. To isté je teraz. Centrálnu banku už niekoľko mesiacov netrápi, že Priemyselná banka neplní povinné minimálne rezervy. Netrápi ju, že banku ovládol niekto, o kom sa ani nevie, kto to je, lebo koná cez nastrčené firmy. Netrápi ju, že v akcionárskej štruktúre sú subjekty, ktoré konajú v zhode, a že by mohlo ísť o porušenie zákona o bankách. Kým pri štátnych subjektoch sme si vzhľadom na všeobecnú mieru klientelizmu na zakrývanie očí pred nekalými javmi zvykli, pri Národnej banke Slovenska je to niečo nové. DUŠAN DEVÁN