SPP tvrdí, že ste v deň valného zhromaždenia volali súčasnému prezidentovi banky Štefanovi Daňovi a dávali akcionárom pokyny, aby hlasovali za zvýšenie základného imania.
„To sa, myslím, už vysvetlilo. Pán Daňo to verejne poprel. Hovorili sme spolu iba o tom, koľko má byť členov predstavenstva. Či päť, alebo sedem. Je to celé nezmysel. Ak som sa aj dávnejšie pred valným zhromaždením rozprával s niekým o zvyšovaní základného imania, vždy som hovoril o tom, že by sa ho mali zúčastňovať štátne podniky, aby zostala zachovaná majorita štátu. Spýtam sa takto: Minister hospodárstva zaslal do SPP žiadosť o účasť na zvýšení základného imania a potom o podriadený dlh, no SPP to odmietol. Prečo by počúvali mňa, štátneho tajomníka iného rezortu, keď nepočúvajú svojho rezortného šéfa? Čo som ja pre ľudí z SPP viac ako ich priamy nadriadený? Je to nezmysel.“
Pán Kinčeš tvrdí, že s vami hovoril o Priemyselnej banke a že ste výslovne hovorili o zvýšení základného imania bez účasti SPP.
„Tak toto by som prosil, keby sa dokázalo. Ja som s pánom Kinčešom hovoril, a nie raz. Čudoval by som sa, keby pán Kinčeš niečo také tvrdil. Vždy keď sme spolu hovorili, hovorili sme, že SPP zvýši základné imanie alebo že SPP poskytne podriadený dlh. Neexistuje, aby pán Kinčeš niečo také mohol tvrdiť. To by som bol veľmi prekvapený.“
Priznávate, že sa situácia v Priemyselnej banke vymkla ministerstvu financií spod kontroly?
„Niektorí tvrdia, že koordinovať to malo ministerstvo financií. To ale vyplývalo len z porady, ktorá bola 29. júla. Ministerstvo hospodárstva potom nezabezpečilo u svojich štátnych podnikov ten postup, ktorý bol dohodnutý. Nezabezpečilo ani ďalšiu alternatívu - poskytnutie podriadeného dlhu. Pre mňa aj pre pani ministerku potom bolo veľkým prekvapením, čo sa stalo, lebo vždy sa hovorilo iba o navýšení základného imania štátnymi subjektmi. Nikdy nič iné.“
