„Naším cieľom je získať 300 kresiel v budúcej dume,“ vyhlásil Gennadij Ziuganov, prvý muž v jedinej ruskej strane s dokonalou regionálnou štruktúrou a registrovanými členmi. Sociológovia však pokladajú jeho sebadôveru za prehnanú. Od komunistov odišla časť najbližších spojencov vrátane reformného krídla agrárnikov. Druhou osobnosťou v bloku je súčasný predseda dumy Gennadij Selezňov. Selezňov patrí medzi veľmi populárnych politikov najmä staršej generácie. Jeho názory sú blízke sociálnodemokratickým ideám a je prijateľný aj pre stredné vrstvy, predovšetkým pre štátnych zamestnancov. Komunisti majú sympatie tiež menej vzdelaných vrstiev s najnižšími príjmami. Pravdepodobne aj časť armády im dá, tak ako i v minulých voľbách, svoje hlasy. Pre mužov v uniformách je príťažlivá predovšetkým komunistická doktrína o znovuzrodení veľmoci predovšetkým vo vojenskom zmysle.
Aj keď Ziuganov na demonštráciách hovorí o návrate tovární robotníkom, v oficiálnom ekonomickom programe je len formulácia o „prehodnotení výsledkov privatizácie“. Komunisti už nepopierajú možnosť existencie súkromného vlastníctva, ale v poľnohospodárstve presadzujú návrat ku kolektívnemu hospodáreniu. Vnútorné rozpory medzi jednotlivými členmi Národnopatriotického zväzu, ktorý bol združením ľavých síl a donedávna mal jednoznačne najväčšie šance v parlamentných voľbách, spôsobili de facto rozpad tohto združenia. Ihneď potom sa komunisti presunuli v rebríčku preferencií z prvého na druhé miesto.
(epi)
