V ruskom predvolebnom boji je volič najmenej dôležitý. Kampaň sa rozbehla na plné obrátky, v televízii vystupujú každý deň vodcovia jednotlivých blokov a zoskupení, ale verejnosti zmysel patetických vyhlásení a prázdnych prejavov uniká. Súčasná kampaň v Rusku je typická mimoriadnym množstvom intríg, špekulácií, ohovárania, praním tej najšpinavejšej bielizne. Namiesto prehľadných ekonomických programov si jednotliví súperi vylievajú na hlavu vedrá politickej špiny. Boj o kreslá v dolnej snemovni ruského parlamentu pripomína tentoraz naozaj boj o život. V skutočnosti nejde ani tak o to, kto bude sedieť od decembra v dume, ako o to, kto v lete budúceho roka zasadne na prezidentský trón. Väčšina vodcov veľkých blokov, ktorí majú šance na zastúpenie v dume, pokladá parlamentné voľby za zahrievacie kolo pred voľbami prezidentskými. Svoje ambície nasťahovať sa do Kremľa neskrýva ani šéf favorita decembrových volieb hnutia Vlasť-Celé Rusko, starosta Moskvy Jurij Lužkov, ani lídri demokratického Jabloka Grigorij Javlinskij a Sergej Stepašin, ani predseda komunistickej strany Gennadij Ziuganov. Kto z nich dobehne do cieľa na jeseň ako prvý, bude mať značný náskok v prezidentských pretekoch.
Tohtoročné parlamentné voľby sú mimoriadne hneď z niekoľkých dôvodov. Predovšetkým sa do nich viac ako kedykoľvek predtým zapojil Kremeľ a osobne prezident Boris Jeľcin. Je veľmi znepokojený otázkou, kto po ňom prevezme žezlo. Od toho totiž závisí budúca bezpečnosť jeho samého i celého rodinného klanu. Zatiaľ sa však prezidentovi príliš nedarí. Najväčšie šance majú dvaja jeho úhlavní nepriatelia, Lužkov a Ziuganov. Kremeľ sa na poslednú chvíľu snaží vytvoriť „svoje“ hnutie, ktorým má byť Jednota pod vedením ministra pre výnimočné situácie Sergeja Šojgua. Jeho šance sú však viac ako slabé. Zmenou oproti nedávnej minulosti je práve ústup komunistov z prvých pozícií. Agresívna kampaň Lužkova, ktorému sa podarilo získať na svoju stranu regionálne hnutie Celé Rusko a predovšetkým Jevgenija Primakova, odsunula ľavicu na druhú pozíciu. Sociológovia tvrdia, že za necelé tri mesiace sa môže ešte veľa zmeniť, ale pokiaľ Vlasť neurobí veľkú chybu, môže sa stať najsilnejšou parlamentnou stranou. Tragická je situácia demokratov a pravicovoliberálnych síl. Hrozí im totiž, že sa do dumy vôbec nedostanú.
Pokiaľ by sa splnili predpovede vyplývajúce z výskumov verejnej mienky, bude budúci parlament ľavocentristický so sklonom k veľkoruskému šovinizmu a nacionalizmu. Ľudia vydesení terorizmom, vojnou a všeobecným chaosom volajú po poriadku a tvrdej ruke hospodára Lužkova či po návrate k starým dobrým včerajškom, ktoré zosobňujú komunisti.
O tom, že by budúca duma pomohla prijatím potrebných zákonov nejako zásadne zmeniť ekonomickú situáciu v krajine, nemôže byť ani reči. Parlament sa stane gigantickým predvolebným štábom.
Najdôležitejšou starosťou novopečených poslancov bude, ako dostať v júni 2000 svojho vodcu do Kremľa.
PRE SME - PETRA PROCHÁZKOVÁ, agentúra Epicentrum, Moskva
