Veľmi silných s magnitúdom (tzv. Richterova stupnica) 7 až 7,9 býva priemerne osemnásť za rok, katastrofické s magnitúdom 8 a viac býva zvyčajne jedno za rok. V Turecku, kde pri zemetrasení pred mesiacom prišlo o život vyše pätnásťtisíc ľudí, namerali magnitúdo 6,7. Väčšinou však bývajú slabšie zemetrasenia, alebo sa zem trasie v neobývaných oblastiach, takže to nie je medializované. Seizmológovia zo Slovenskej akadémie vied majú v archívoch od roku 1034 zdokumentovaných viac ako 660 zemetrasení na Slovensku. Peter Moczo z Geofyzikálneho ústavu SAV vo svojich publikáciách uvádza, že najväčšie bolo zemetrasenie v Komárne 28. júna 1763, kde v epicentre dosiahla intenzita osem až deväť stupňov z dvanásťstupňovej makroseizmickej stupnice. O život prišlo 63 ľudí, úplne zničených bolo sedem kostolov a 279 domov. Podľa neho sa geologický a tektonický vývoj územia Slovenska nezastavil, a preto musíme podobnú seizmickú aktivitu očakávať aj v budúcnosti. „Je len otázkou času, kedy dôjde k ďalším silným zemetraseniam. Závažná je pritom skutočnosť, o ktorej sa už presvedčili v Kalifornii, Japonsku a iných krajinách, v ktorých dochádza k silným zemetraseniam častejšie - zemetrasenie dnes spravidla spôsobí oveľa väčšie škody ako v minulosti. Je to dôsledok hustejšieho osídlenia, existencie zložitých výrobných a energetických zariadení a inžinierskych sietí,“ tvrdí popredný seizmológ Peter Moczo.