tý a onedlho po ňom mal prejsť izraelský premiér Ehud Barak - ktorého Nemecko vybralo ako prvého štátnika, ktorému sa takýchto oficiálnych pôct malo preukázať v novom hlavnom meste Berlín. „Tento mesiac pred šesťdesiatimi rokmi sa presne z tohto miesta začala vojna. V roku, keď som sa narodil, tu plánovali konečné riešenie (židovskej otázky) a sem sa ja teraz vraciam ako premiér Izraela,“ povedal na stretnutí s nemeckým kancelárom. Schröder a Barak sa už predtým stretli, keď boli obaja ešte v opozícii. V utorok spolu diskutovali o úlohe Nemecka v mierovom procese a hovorilo sa aj o vzťahoch Izraela s EÚ, no oveľa väčší význam ako samotný obsah mali okolnosti, za akých k stretnutiu došlo.

Bez gesta zo strany Izraela by Nemecko totiž nemohlo považovať medzinárodnú legitimitu svojho nového hlavného mesta Berlín, kedysi metropoly Tretej ríše, za úplnú - a Barak prijatím v Berlíne takéto gesto poskytol. V Izraeli mnohí zachádzajú v pátraní po symbolike návštevy ešte ďalej - chápu ju ako akési gesto odpustenia, či dokonca formu kolektívnej amnestie. Zo slov oboch prestaviteľov však vyplynulo, že tu nešlo o vymazanie minulosti, len o jasné odlíšenie minulého od dnešného. Schröder pri stretnutí s Barakom hovoril o „začiatku novej éry v Nemecku“ - no zdôraznil aj to, že jeho krajina nedovolí, aby sa na zločiny fašistickej diktatúry zabudlo, ani aby sa zopakovali. Keď včera obaja štátnici spoločne zapálili v koncentračnom tábore Sachsenhausen sviečky, Barak povedal: „Nemcov, ktorí vykonávali tieto zločiny, ako aj príslušníkov iných národov, ktorí im pomáhali, alebo ktorí o tom vedeli a zostali stáť v krvi bez toho, aby niečo proti tomu urobili - ich budeme brať na zodpovednosť vždy.“

Izraelský premiér Ehud Barak sa počas dvojdňovej návštevy ubytoval v nedávno zrekonštruovanom berlínskom hoteli Adlon, kde bolo kedysi veliteľstvo gestapa - rovnako, ako aj v Múzeu histórie nacistického teroru, ktoré tiež navštívil. Baraka na jeho návšteve sprevádzalo viacero osôb, ktoré prežili holocaust.

(kl)