Smolenický kras je jedným z krasových ostrovov v pohorí Malé Karpaty, ktoré vznikli rozčlenením pôvodnej krasovej plošiny tektonickými procesmi a eróznou činnosťou vodných tokov v druhohorných vápencoch. Územím vedie náučný chodník Smolenický kras, s trasou Smolenice - hradisko Molpír - ponad dolinu Hlboče - Driny. Náučný chodník má dĺžku 7,5 kilometra a prevýšenie 100 metrov. Východiskom je obec Smolenice (od obecného úradu okolo podniku Rozvoj po modrej turistickej značke) alebo rekreačná oblasť Jahodník. Je vhodný pre peších turistov, prístupný je v lete i v zime. S prehliadkou jaskyne (je otvorená od 1. 4. do 31. 10.) sa dá nenáročná trasa absolvovať za štyri hodiny. Na trase chodníka je šesť informačných panelov (dva vstupné panely a štyri s názvami História, Fyto-zoocenózy, Geológia a geomorfológia a jaskyňa Driny). Súčasťou smolenického chodníka je archeologická lokalita Molpír so zachovanou kamenno-drevenou hradbou halštatského hradiska zo 6. - 4. stor. pred n. l. Najväčším podzemným kráľovstvom Smolenického krasu je puklinovo-korózny útvar - jaskyňa Driny. Jej vchod sa nachádza v nadmorskej výške 393 m. n. m. Z celkovej dĺžky 650 metrov dlhých chodieb je sprístupnených 380 metrov. Jaskyňa objavil Ján Banič spolu s bratmi Vajsáblovcami v roku 1929. O štyri roky neskôr bola sprístupnená verejnosti. Jaskyňa je unikátna svojou zúbkovitou sintrovou výzdobou a množstvom zaujímavých foriem, ktoré dostali mená ako napríklad Stalaktitový lesík, Svätopluk, Luster, Svokrine jazyky a iné. Symbolikou jaskyne je závesovitý útvar - Slonie uši. Komín do jaskyne Driny, ktorým bola objavená, má hĺbku pätnásť metrov a šírku sotva jeden. Dnes je zabetónovaný a zahradený železnými dverami. Národná prírodná rezervácia Dolina Hlboče je krasový kaňon, pôvodne formovaný vodným tokom. Skalný uzáver kedysi poloslepej doliny bol umelo prebúraný a pramene v roku 1895 zachytené na lesný vodovod. Odvtedy je dolina suchá, len po výdatnejších dažďoch a pri jarnom topení snehu sa voda valí cez skalný stupeň v podobe deväť metrov hlbokého vodopádu, ktorý je jediný v Malých Karpatoch. Voda však nemá dlhú cestu, tok mierne meandruje a asi 50 metrov pod vodopádom sa stráca v podzemí. Táto časť doliny bola preto nazvaná Padlá voda. V suchom koryte pod vodopádom sa nachádzajú kruhovité priehlbne - krútňavové alebo obrie hrnce (ľudovo sa volajú tiež kotlíky). Vznikli vymieľaním vodou, nesúcou úlomky hornín. Majú priemer 1,5 metra a kolmé, vyhladené steny. V slienitých výpencoch nad vodopádom sa nachádza malá jaskynka so sochou Panny Márie. Presakujúca voda vytvára aj dnes na jej strope sintrovú výzdobu v podobe drobných zúbkov. MÁRIA BIZUBOVÁ