BRATISLAVA (SME - tk) - Návrh zákona o drobnom podnikaní, ktorý ešte v piatok tento týždeň predloží predsedovi Národnej rady SR Jozefovi Migašovi predseda Únie živnostníkov, podnikateľov a roľníkov SR Pavol Prokopovič, pojednáva vo svojej druhej časti okrem licencií pre živnostníkov aj o podpore podnikania pre začínajúcich drobných podnikateľov. Tým sa pre účely zákona rozumie fyzická osoba, ktorá bola v evidencii nezamestnaných občanov, hľadajúcich zamestnanie nepretržite aspoň jeden rok a živnostenské oprávnenie získa až po nadobudnutí účinnosti tohto zákona (najskôr po 1. januári 2000). Musí byť tiež samoživiteľom alebo zamestnávať pracovníkov v riadnom pracovnom pomere, z ktorých minimálne 70 percent celkového počtu bolo pred uzatvorením pracovnej zmluvy so začínajúcim drobným podnikateľom aspoň 6 mesiacov nepretržite evidovaných ako nezamestnaní hľadajúci prácu. Poslednou podmienkou je horná hranica predpokladaného ročného obratu z podnikania vo výške 2,4 mil. Sk.

Začínajúci drobný podnikateľ by mal byť oslobodený od platenia dane z príjmu fyzických osôb alebo od paušálnej dane (licencií) v roku, v ktorom mu bolo vydané živnostenské oprávnenie a v nasledujúcich dvoch rokoch. Podmienkou je, aby ďalej pokračoval v podnikaní v období aspoň troch rokov. To znamená trojročné daňové prázdniny, po uplynutí ktorých sa začínajúci podnikateľ mení na drobného a riadi sa štandardnými ustanoveniami zákona o drobnom podnikaní. Ak podmienku podnikania aspoň do troch rokov nesplní, vyrubí sa mu daň dodatočne. Počas troch rokov bude mať aj možnosť platiť odvody do fondov vo výške 50 % z minimálneho vymeriavacieho základu 3000 Sk. To znamená odvody necelých 10-tis. Sk ročne. Zmeny sa dočkala aj časť zaoberajúca sa živnostenskými licenciami. Týka sa odvodov do sociálnych fondov, kde sa podnikateľ môže rozhodnúť platiť tieto z minimálneho, 3-tisícového, základu počas neobmedzene dlhej doby podnikania. S touto alternatívou súhlasí aj Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Predstavitelia podnikateľov ako aj zástupcovia rezortu sociálnych vecí sa však vzhľadom na pripravovanú novelu zákona o nemocenskom a sociálnom zabezpečení, ktorá navrhuje výpočet výšky starobného dôchodku na základe fondových platieb za posledných 25 rokov (dnes je to 10 rokov), zhodujú na tom, že mnohí podnikatelia budú platby do sociálnych fondov v záujme dosiahnutia vyššieho dôchodku odvádzať zo sumy vyššej ako 3-tisíc Sk. Vytvorí sa tak aj podstatne väčší priestor na fungovanie nekomerčných foriem dôchodkového zabezpečenia, ako sú viaceré druhy dôchodkových pripoistení ponúkané komerčnými poisťovňami.