Úroveň pracovných podmienok vrátane používanej techniky rozhoduje tak v priemyselných, ako aj administratívnych prevádzkach nielen o našej výkonnosti, ale tiež o zdraví a spokojnosti. Táto skutočnosť bola v minulosti veľmi podceňovaná a, bohužiaľ, ani v súčasnosti to nie je iné.
Pozrime sa na osobné počítače. Účinky na zrak sa skúmali vo viacerých štúdiách po celom svete. Doposiaľ sa nedokázal vplyv práce s počítačom, resp. jeho obrazovkou na vznik a priebeh patologických zmien zraku. Ako uvádzajú odborníci v časopise Kancelář, ku vzniku prechodných tzv. astenopických symptómov dochádza pri dlhotrvajúcom intenzívnom zrakovom výkone - teda práci pri počítačovej obrazovke. Tieto príznaky možno rozdeliť na okulárne a vizuálne. Do prvej skupiny patrí najčastejšie podráždenie, tlak až bolesť očí, ich svrbenie, slzenie a pálenie. Vizuálne príznaky obvykle nastávajú až pri značnej zrakovej únave, ktorá prichádza po štyroch hodinách práce. Patrí sem zhoršenie ostrosti zraku vedúce až k neostrému, prípadne dvojitému videniu predmetov. Pri vyššom počte hodín práce s obrazovkou je nárast únavy lineárny.
Najčastejšími príčinami zrakových problémov bývajú vyššie nároky na adaptáciu zraku na rôzne jasy v zornom poli človeka (predovšetkým vtedy, keď je jas pozadia väčší než jas obrazovky a na nej zobrazovaných znakov - typickým príkladom je jej nevhodné umiestnenie oproti oknu). Ďalej potom trvala akomodácia do blízka alebo veľmi frekventované striedanie pozorovacej vzdialenosti - spravidla striedanie pohľadu na obrazovku a na písomné podklady. Tento typ činnosti spôsobuje námahu vnút-roočných svalov, svalov viečok a svalov umožňujúcich pohyb oka. Pri zrakovo namáhavej práci môžu sekundárne vznikať problémy s krčnými svalmi a bolesti hlavy.
Nevyhnutým predpokladom pre predchádzanie zrakovým problémom je stav zraku. Dôležité je odhalenie skrytých a nekorigovaných očných vád (astigmatizmus, začínajúca ďalekozrakosť vo vyššom veku a pod.), ktoré sa pri iných menej náročných pracovných činnostiach neprejavia, a ich následná korekcia. Obtiažne sa kvantifikuje zraková únava. Vznik zákalu očnej šošovky sa vzhľadom na nízke hodnoty ionizujúceho a infračerveného žiarenia v obrazovkách neprichádza do úvahy.
Pri niektorom type práce je pozorovacia vzdialenosť obrazovky výrazne odlišná od vzdialenosti pri bežnom čítaní. V tomto prípade je vhodné používať špeciálne, tzv. pracovné okuliare. Okrem už uvedeného preventívneho vyšetrenia zraku a jeho optimálnej korekcie možno predísť nadmernej zrakovej únave dodržaním maximálnej odporúčanej doby práce s obrazovkou, tj. šesť hodín v jednej smene.
Účinky na pohybový aparát: pri práci pri zobrazovacích jednotkách vzniká často telesný diskomfort, podmienený viac-menej vnútenou pracovnou polohou v sede. Dochádza k chybnému držaniu tela a postavenia ramien, čo vedie ku zvýšenému napätiu predovšetkým krčných a chrbtových svalov a k bolestiam v týchto oblastiach. Navyše, dokázalo sa, že zrakovo náročná činnosť zvyšuje tonus vyššie uvedených svalových skupín.
S najzávažnejšími zdravotnými dôs-ledkami sa odborníci stretli u pracovníkov, ktorí prevažnú časť smeny vkladali údaje do počítača, pričom ovládali klávesnicu jednou rukou - veľmi rýchlymi, avšak mnohokrát opakovanými pohybmi prstov. Napriek tomu, že sila úderu na jednotlivé klávesy znakov bola veľmi malá, vznikol diskomfort, ktorý bol často navyše ovplyvnený nevhodnými ergonomickými podmienkami pracovného miesta (sedadlo, plocha, klávesnica). To všetko viedlo až k poškodeniu zaťažovanej hornej končatiny, predovšetkým svalov, šliach a ich úponov. Primárnou prevenciou v oblasti pohybového aparátu je optimalizácia pracovného miesta, správny výber klávesnice, myši, prípadne iných ovládacích prvkov. Ak ide o vkladanie dát do počítača, nemala by sa táto práca normovať. Vedie to síce u mnohých ľudí k maximálnemu výkonu, avšak s negatívnym dopadom na pohybový systém horných končatín. (r)
