OSN a podal si ruku s americkým prezidentom Clintonom. Pocit fascinácie sa dá pochopiť, keď zoberieme do úvahy, že členmi delegácie sú väčšinou mladí ľudia. Horšie však je, že niektorí z nich len horko-ťažko zliepajú anglické slovíčka do ubolenej vety, nehovoriac o úplnej dezorientácii - nájsť sever im nepomáha ani kolos OSN. Svoje problémy má však aj organizácia, ktorá má viac ako 10-tisíc stálych zamestnancov a kde na chodbe môžete stretnúť predstaviteľa krajiny, o ktorej ste ani netušili, že existuje. Nutnosť reformy potvrdila v poslednom čase najmä vojna v Kosove, ale dôkazom sú aj staručké písacie stroje, ktoré novinárov privítajú v tlačovom stredisku. Premiér Dzurinda pôsobí dojmom profesionála, ktorý s absolútnou rutinou zvláda oficiálne i neoficiálne stretnutia, neustále kontakty s predstaviteľmi významných, ale aj menej významných krajín. OSN totiž stojí na princípoch rovnakej sily každého členského štátu, najmä vo valnom zhromaždení, kam upierame svoje zraky v súvislosti s našou kandidatúrou na post nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN. „Keď sa človek vyberie trochu do sveta, povedzme do New Yorku, tak predsa len majú tie naše domáce problémy trošku iný rozmer. Sú to drobné šarvátky, drobné problémy, hoci ich nechcem nejakým spôsobom nadľahčovať,“ povedal slovenský premiér, ktorému New York umožnil získať odstup od domáceho diania. Po jednom z bilaterálnych rokovaní priznal: „Ten svet politiky je zložitý, spletitý. Záujmy sú často protichodné, preto mi dovoľte sa nevyjadriť.“
MATÚŠ KOSTOLNÝ, New York
