Slovenská science fiction sa v poslednom desaťročí prepracovala k svojmu doteraz najväčšiemu rozmachu. Zaslúžila sa o to predovšetkým každoročná súťaž o Cenu Gustáva Reussa, ktorej prestíž rastie aj u kritikov, čo nepatria do komunity fanúšikov fantastiky, a zborník Krutohlav, ktorý sa na dlhé roky stal jedinou príležitosťou, ako spoznať podobu súčasnej úrovne tohto žánru. Za ostatné tri-štyri roky vydali viacerí z finalistov súťaže svoje debutové knihy. Nedávno sa to podarilo aj Jurajovi Tomanovi, autorovi, ktorý získal v doterajších dejinách súťaže najviac ocenení vôbec. Toman do zbierky Pic zaradil poviedky, z ktorých väčšina už vyšla časopisecky, pričom najstaršia takmer pred desiatimi rokmi. Dvadsať prevažne krátkych textov dokazuje známy fakt, že slovenská fantastika je najsilnejšia v žánri poviedky. Občasné pokusy o románovú formu (fantasy Alexandry Pavelkovej) sa zatiaľ skončili iba v remeselne nezvládnutom braku.
Debut Juraja Tomana, zbierka poviedok Pic, prekonáva väčšinu slovenského prozaického mainstreamu, čo však pri súčasnej úrovni slovenskej literatúry nemusí znamenať až tak veľa. Prekvapením je najmä vysoká štylistická úroveň. Toman suverénne zvláda rozličné naratívne techniky aj skratkovitú charakteristiku postáv. S ľahkosťou spustí dejovú smršť akčnej mikropoviedky (Pic) a napodobní starovekú egyptskú prózu s retrospektívnou časovou skladbou (Archa). Za veľký klad považujem aj dôkladnú autorskú predprípravu, ktorá, žiaľ, v našich končinách ešte zďaleka nie je samozrejmosťou. Autor kladie prísny dôraz na logiku fantastického ozvláštnenia príbehov, ktorú zvýrazňujú presné historické, technické či prírodovedné znalosti. Tam, kde sa mu podarí spojiť prepracovanú formu s majstrovskou imagináciou, ako v zvláštnej alternatívnej histórii v poviedke Mesiáš, rodí sa literárna fantastika porovnateľná s európskou či americkou špičkou. Vari len jedinému ďalšiemu slovenskému spisovateľovi - Pavlovi Vilikovskému - sa doteraz podarilo takýmto vynikajúcim spôsobom literárne skĺbiť históriu s filozofiou, bezuzdný cynizmus so smrteľnou vážnosťou či bohapusté výmysly fantázie so známymi faktami z dejín. Nanešťastie, najslabšie texty v tejto zbierke (Hodnota priority, Pri všetkých čertoch zlý obchod) sú typické časopisecké poviedky s vypočítateľnými čierno-bielymi postavami a dvakrát prežutou pointou. Vynikajúco vygradované poviedky (Archa, Prievozník) zasa sklamú prvoplánovým záverom bez akéhokoľvek sense of wonder, pocitu údivu, bez ktorého sa fantastika nemôže zaobísť.
Jednoznačným pozitívom tejto zbierky poviedok je humor. Zatiaľ čo väčšina slovenskej literárnej produkcie sa utápa v intelektuálnej nude, v Tomanovej zbierke Pic nájdeme v modernej podobe horor, hard science fiction, alternatívnu históriu, humoristickú sf aj fantastickú literárnu hru. Ďalší dôkaz, že slovenská fantastika už vystúpila z izolácie od zahraničného diania a reaguje naň. A hoci je Pic zvuk výstrelu z pištole, som presvedčený, že Tomanov presný zásah ešte len príde.
MICHAL HVORECKÝ
(Autor je spisovateľ a publicista)
