prehru v Nitre. „Tam sme hrali v maximálnom útlme a po krvných testoch pred zápasom mi doktor povedal, že polovička kádra by mala ísť na transfúziu. Až príliš som ich v príprave preťažil a na počte červených krviniek to bolo vidieť. Tak som cez týždeň nasadil vitamíny, B 12 i magnézium, aj tak som sa však zápasu s Interom bál. Keď som však pri rozcvičke na dievčatách videl, ako sa hecujú a v očiach opäť majú iskričky, vedel som, že je dobre.“ Interistky aj tak slovenského majstra trápili, päť minút pred koncom viedli domáce len o dva góly (23:21), najmä vďaka neomylnej ruke spojky Melnikovej a šikovnosti ďalšej cudzinky na pivote Sulejovej, ktoré spolu nastrieľali 17 z 26 gólov domácich (Melniková 10, Sulejová 7), zvíťazili napokon rozdielom piatich gólov. Bratislavčanky kontrovali gólmi Hrčkovej (5) a pohyblivej Reisenbüchlerovej (5). „Záverečný vabank nám nevyšiel, na konci sme prišli o sľubný výsledok,“ priznal mierne sklamaný kouč Interu Miroslav Miňo. V porovnaní s úspešnou premiérou v Michalovciach vraj pod Urpínom jeho hráčky taký dobrý výkon nepredviedli, ale gólový rozdiel nezodpovedá priebehu hry. „Dva body z dvoch zápasov vonku sú reálnym odrazom našej výkonnosti. Nechceli sme sa vracať bez bodu, a to nám vyšlo. V Bystrici som však čakal ťažší zápas. Možno by pre nás dopadol lepšie, keby sme v závere tesne viedli my,“ dodal M. Miňo. Podľa V. Kovaľova však Inter vracali do hry aj jeho hráčky. „Hneď, ako sme viedli o tri-štyri góly, začali sme robiť chyby. To je pre nás typické. Ale dievčatá aspoň bojovali, až na krídelníčku Ozimú, ktorá hrala chvíľami priam zbabelo.“
RASTISLAV HRÍBIK
