Či sa to niekomu chce, alebo nechce priznať, presvedčivá výhra Prievidze nad Dubnicou o tri góly na nulu v domácej bráne sa zrodila aj vďaka tomu, že ju konečne podržal brankár. Vraví sa, že dobrý brankár je základom dobrého mužstva a v tomto prípade sa to do písmenka naplnilo. Príležitosť prakticky po dvoch mesiacoch medzi žrďami dostal 32-ročný Branislav Benko a bol to on, kto po súboji zožal právom ovácie. Ale poďme k tým najkritickejším situáciám. Prvá vznikla v 41. min, keď Dubničan Bari zblízka napálil veľmi prudko, ale Benko reflexne loptu vyrazil. Prievidzský brankár vysvetľuje: „Sú okamihy, keď gólman musí mať aj šťastie, a ja som ho v tomto prípade mal obrovské. Veď stačilo, aby Bari dal len kúsok loptu odo mňa, a ja by som bol bezmocný.“ V poslednej minúte prvého polčasu sa zdalo, že Bari sa dostal k lopte v ofsajdovej pozícii, ale asistent rozhodcu nič nesignalizoval, a tak bolo na Benkovi, či bude opäť úspešný. „Pozeral som sa na nohy Bariho, veď napokon iné mi ani nezostávalo, a stopercentne mi to vyšlo.“ Po stretnutí nám divákmi a známymi oslavovaný Branislav Benko povedal: „Som rád, že moja snaha a pevná vôľa vrátiť sa po čase do brány priniesli ovocie, že moja drina v príprave nebola márna. Dúfam, že som trénera Vladimíra Goffu presvedčil, že ešte nepatrím do starého železa. Chcel som ho ubezpečiť, že ešte so mnou môže počítať aj do budúcnosti. Tvrdím totiž, že keby bol Sedláček zdravý, opäť by som sa nedočkal príležitosti, a to už som zdravotne úplne v poriadku. Veď v týždni som chytal v majstrovskom zápase za B-mužstvo v IV. lige a tiež som neinkasoval góly.“

JOZEF BIELY