To znamená, že bude nasledovať nová voľba, v ktorej sa už o funkciu ústavného sudcu nemôžu uchádzať kandidáti z prvého kola volieb. Parlament musí predložiť prezidentovi všetkých 18 kandidátov do 21. októbra tohto roku. Podľa poslanca I. Šimka (SDK-KDH) zákon o rokovacom poriadku a ani volebný poriadok nerieši situáciu, ak by sa poslanci nevedeli viacnásobne dohodnúť na posledných dvoch kandidátoch. „Museli by sme sa potom zaoberať otázkou, ak prejdú všetky lehoty, či by prezident nemal vybrať z tých kandidátov, ktorých má k dispozícii s tým, že Ústavný súd by nebol kompletný a voľby by mohli pokračovať ďalej. Nemôže sa však stať, že sudcom uplynie funkčné obdobie a Ústavný súd prestane fungovať, pretože parlament nezvolil všetkých kandidátov. Je to však hypotéza a niet dôvodu obávať sa nezvolenia chýbajúcich dvoch kandidátov,“ dodal Šimko. Prvý podpredseda SOP Ján Mazák, ktorý má vraj šance byť predsedom súdu, na margo nezvolenia M. Čiča povedal: „Je mi to ľúto.“ Na otázku, či je súčasťou koaličných dohôd, že kreslo predsedu Ústavného súdu obsadí zástupca SOP, odvetil: „To vôbec nie. Koaličná rada o tom vôbec nerokovala. O takomto poste sa rozhodne podľa odborných hľadísk.“ Medzi zvolenými kandidátmi nie je ani jeden zástupca nominovaný opozičnými poslaneckými klubmi. Poslanec HZDS P. Brňák uviedol, že poslanci koalície hlasovali na „základe svedomia a vedomia, ako ústava káže, len to svedomie a vedomie mali každý pred sebou na papieri a krúžkovali na základe straníckeho princípu“. Brňák priznal, že podporil M. Čiča. „V takej vážnej veci, ako je skladba sudcov Ústavného súdu, vládna koalícia s nami absolútne nechcela rozprávať o našich predstavách,“ poznamenal Brňák. Na otázku, či by mal prezident vybrať tých kandidátov za sudcov, ktorí mali najväčšiu podporu snemovne, odpovedal: „Princíp najvyššieho počtu hlasov nemusí byť vždy adekvátny odbornosti a kvalifikácii kandidovať, ale skôr politicko-straníckej priechodnosti.“