Veľké a úspešné kresťansko-demokratické strany v západnej Európe sa stali takými až po tom, keď prekonali po druhej svetovej vojne transformáciu orientácie svojej politiky. Kto si na Slovensku želá vplyvnú a úspešnú kresťanskú demokraciu, ten sa tejto európskej skúsenosti nemôže vyhýbať. KDH zostalo v tomto vývoji niekde na polceste. Som presvedčený, že po desiatich rokoch je potrebné a absolútne legitímne zamyslieť sa nad budúcou orientáciou jeho politiky. Nie preto, aby sme zabudli na všetko to pravdivé a dobré, čo KDH predovšetkým v boji za slobodu učinilo, ale preto, aby sa v budúcich skúškach a v novej situácii stalo silnejším, vplyvnejším a pre ľudí v našej vlasti užitočnejším.

Predovšetkým bude potrebná zmena v prístupe. Tvrdý protikomunistický disent viacerých zakladateľov hnutia pred rokom 1989 a dlhoročné pôsobenie KDH v zásadnej opozícii voči režimu HZDS utvorilo defenzívne stereotypy politickej práce. Jej hlavným obsahom bola odvážna a principiálna kritika spoločenských dejov a hlavne vládnej politiky. Tieto stereotypy pretrvávajú i v novej situácii. Je najvyšší čas, aby KDH sformulovalo agendu pre pozitívnu modernú konzervatívnu politiku, ktorá bude schopná kvalifikovane riešiť problémy spoločnosti. Ak chce byť kresťanská demokracia vplyvnou, musí sa usilovať o podiel na vládnej politike. Ak má však uniesť zodpovednosť za ňu, musí skoncovať s defenzívnou politickou prácou.

Jadrom modernej konzervatívnej politiky je v súčasnosti boj o chlieb: ekonomická agenda. Každému človeku v krajine musí byť jasné, čo vo svojej ekonomickej politike KDH podporuje a čo nie. Viackrát som už publikoval, že tu treba vniesť do spoločnosti jasný etický princíp: zásadnú podporu poctivého prístupu k životu. Je nespravodlivé, ak sa ten, kto sa usiluje, znáša riziká a námahu, nedočká svojho zisku. Je nespravodlivé, ak sa tým, čo sa dostali do nešťastnej životnej situácie bez svojho zavinenia, a sami sa usilujú i vlastným pričinením čosi zlepšiť, napokon poskytne rovnaká pomoc ako tým, čo si svoju životnú situáciu zapríčinili svojou pohodlnosťou a ťažia z nej. Mali by sme sa usilovať o skutočnú podporu poctivej ľudskej podnikavosti. Je to cesta k rozširovaniu bohatstva medzi zástupy ľudu, a zároveň i cesta k riešeniu mnohých globálnych makroekonomických problémov. A napokon, je to i cesta ku skutočnej stabilnej, ľudu blízkej, teda ľudovej strane.

Vo vnútropolitickej oblasti sa okrem jasnej ekonomickej agendy črtá pre modernú konzervatívnu politiku ešte jedna mimoriadne dôležitá téma. Učíme sa žiť v pluralitnej a slobodnej spoločnosti s mnohými pokušeniami. Aby ľudia mohli dôverovať svojej politickej reprezentácii, aby mohli veriť v stabilný a im prospešný režim demokracie, tak musia byť presvedčení, že tí, ktorých poctili svojou dôverou, konajú vo svojich funkciách v ich, teda vo verejný prospech. Nie vo svoj osobný, či stranícky, alebo akýkoľvek skupinový. Je to alfa a omega stability demokracie. Demokracia je totiž režim, ktorý stojí a padá s dôverou ľudí. Preto bolo dobre, ak sme v minulosti bojovali za viac priamej demokracie v otázke voľby prezidenta. KDH by v tom malo pokračovať. Malo by sa usilovať dať ľuďom viac priamej moci, viac nástrojov na reálnu kontrolu svojej reprezentácie.

V oblasti zahraničnej politiky je životným záujmom ľudí v našej vlasti jasná a nespochybniteľná orientácia na vstup do Európskej únie a do NATO. Nejestvuje iná cesta ako zaručiť bezpečnosť Slovenska. Línia KDH v tejto otázke musí byť dôsledná a absolútne jasná.

V polohe výberu spoločenských tém bude potrebné zbaviť sa tendencie uprednostňovania čiastkových otázok, hoci nám osobitne blízkych. Ak chce KDH byť veľkou, vplyvnou stranou, ktorú budú podporovať aj ľudia, ktorí týmto témam celkom rozumieť nebudú, agendou sa musia stať celospoločenské témy. Ak dokáže kresťanská demokracia vnášať kresťanského ducha a svoj pohľad do riešenia globálnych spoločenských problémov, tie čiastkové témy sa spravidla vyriešia v ich rámci.

Orientácia KDH na modernú konzervatívnu politiku zavŕši premenu slovenskej kresťanskej demokracie na veľkú a vplyvnú stranu obdobne, ako to bolo v partnerských stranách v západnej Európe. Aby sa tento prúd stal rozhodujúcim pre formovanie verejného života v našej vlasti, je však potrebné ešte jedno: otvorenosť k širšej dohode demokratov. Naša politická scéna je rôznorodá a veľmi členitá. Politických strán je veľa, a bolo by nerealistické usudzovať, že sa to v blízkej budúcnosti dramaticky zmení. Preto najsilnejší nebude ten, kto sa bude zaklínať svojou nezávislosťou a straníckou svojbytnosťou, ale ten, kto bude schopný dohody. Pre modernú a silnú kresťanskú demokraciu bude takáto dohoda vždy veľmi výhodná. Bude mať príležitosť byť jej dominujúcim stĺpom. IVAN ŠIMKO

(Autor je poslancom NR SR za SDK-KDH)