la ministerka financií Brigita Schögmerová tieto odhady sa budú ďalej spresnovať a nepočíta s tým, že by bolo potrebné pristúpiť k novelizácii zákona o štátnom rozpočte.

Výpadok na strane príjmov ako aj nárast výdavkov spôsobil, že terajšia situácia by mohla ku koncu roka vyústiť do väčšieho rozpočtového deficitu ako sa pôvodne počítalo. Ministerka financií však vyhlásila, že vláda má pripravené opatrenia, pomocou ktorých sa jej podarí dodržať plánovaný schodok vo výške 15 mld Sk. B. Schmögnerová počíta s vykrytím výpadkov v príjmoch a nárastu výdavkov zvýšením odvodov zo zisku Slovenského plynárenského priemyslu a Slovenských telekomunikácií a dodatočnými príjmami z naplnenia prijatého ekonomického balíčka. Okrem toho sa v rozpočte nepočítalo s príjmami z privatizácie, kde hlavným „esom“ by mal byť predaj slovenského podielu v Československej obchodnej banke. Krajným opatrením by mohlo byť podľa ministerky viazanie výdavkov vo výške 3,3 percenta, čo by vláde prinieslo pokles plánovaných výdavkov na 96,7 percenta.

Riziko prehĺbenia deficitu rozpočtu vyplynuli z nenaplnenia plánovaných príjmov, ako aj z vyšších výdavkov. V navýšení výdavkovej strany rozpočtu by sa mali hlavne odraziť vyššie výdavky na sociálne dávky, kvôli rastúcej nezamestnanosti, ako aj úver vo výške 500 mil. Sk od Európskej investičnej banky pre Štátny fond cestného hospodárstva, na ktorý Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR pri tvorbe rozpočtu neupozornilo. Navýšenie výdavkov predstavuje 1 až 1,5 mld Sk. Nenaplnenie príjmovej stránky rozpočtu vyplýva z poklesu výberu daní z príjmov fyzických osôb kvôli nižšej zamestnanosti, ako aj vyššími nárokmi právnických osôb na vratky daní, ktoré sa platili formou preddavkov v minulom roku. Ministerstvo odhadovalo vratky na úrovni 4 mld Sk, ich skutočná hodnota predstavuje 6,4 mld Sk. Napätejšia situácia je v oblasti nedaňových príjmov, kde sa niektoré odvody zo zisku štátnych podnikov znížili, alebo vôbec nerealizovali.