y, zaznamenal v tomto období dokonca pokles. Nominálna hodnota hrubého domáceho produktu (HDP) bola v druhom štvrťroku 200,1 mld Sk, za celý prvý polrok je to 378,3 mld Sk.
Zmeny v štruktúre HDP hodnotia analytici pozitívne. Ide hlavne o zmeny v čistom exporte. Podľa údajov Štatistického úradu SR zaznamenal export v druhom štvrťroku rast o 10 %, kým import len o 2,4 %. Čistý export tak dosiahol mínus 15,1 mld Sk, kým za rovnaké obdobie minulého roka to bolo mínus 23,8 mld Sk. Vplyvom dovoznej prirážky by sa malo v druhej časti roka zaostávanie dovozu za vývozom ešte prehĺbiť. „Po očistení od spotreby štátu by HDP dosiahol 1,8-percentný rast,“ povedal hlavný ekonóm ING Barings Ján Tóth. Spotreba štátnej správy dosiahla za druhý štvrťrok 37,8 mld Sk. Oproti minulému roku narástla o 6 %. Takýto silný rast analytikov dosť prekvapil. Ale poukazujú na to, že štát začal konečne vykazovať presne aj spotreby armády a že došlo aj k zvýšeniu sociálnych platieb za štátnych zamestnancov. K vysokému rastu spotreby štátu výrazne prispieva aj pomalosť vlády v reforme verejnej správy a neochota prepúšťať úradníkov. Pomerne silno, o 3 % stále rastie aj spotreba domácností. Od apríla do júna dosiahla 109,2 mld Sk. Dôvodom bolo odkladanie nepopulárnych opatrení, ktoré začali platiť až na konci druhého štvrťroka. Práve tieto opatrenia podľa ekonómov spôsobia, že v treťom kvartáli vykáže Slovensko pokles spotreby domácností a len veľmi nízky rast HDP. Najväčím mínusom v štruktúre HDP je vývoj investícií, ktoré sa oproti minulému roku znížili o 12,6 % na 68,6 mld Sk. To je však podľa ekonómov veľmi pozitívny jav. Práve pre nadmerné investície dochádzalo v predchádzajúcom období k neudržateľným nerovnováham v makroekonomickom vývoji, takže schladenie investícií je na Slovensku v tomto období namieste. Zmenu môžu priniesť len investície zahraničných podnikov.
Na strane ponuky sa stal motorom ekonomiky priemysel. „Prejavuje sa pozitívny vplyv nadnárodných spoločností, ako Volkswagen a Sony,“ povedal Ján Tóth z ING Barings. Bez nich a bez rastu v energetike by ekonomický rast Slovenska podľa jeho analýz dosiahol len 1,3 %. Pokles zaznamenal chemický a hutnícky priemysel, oproti tomu strojárstvo, elektrotechnika a výroba dopravných prostriedkov vďaka zahraničným investorom rástli. Najväčší pokles zaznamenáva aj naďalej stavebníctvo. Ide o dôsledok zastavenia veľkých vládnych investícií. To však bolo podľa ekonómov nevyhnutné.
