vyzval medzinárodné spoločenstvo na rýchly vojenský zásah v súvislosti s vlnou násilia vo Východnom Timore. Sedemdesiatšesťročný laureát Nobelovej ceny za literatúru za rok 1998 žije už sedem rokov na Lanzarote - súčasti Kanárskych ostrovov.
Ste prvým vplyvným umelcom, ktorý vystúpil pred verejnosťou v súvislosti s udalosťami vo Východnom Timore. Ako vnímate situáciu?
„Ľud Východného Timoru sa v referende rozhodol pre nezávislosť krajiny, no jeho súčasný správca Indonézia situáciu nezvládla a pripustila genocídu. Udalosti považujem za útok proti ľudskosti a s tým nikdy nebudem súhlasiť. Ďalšiemu stupňovaniu násilia by sa mohlo zabrániť, keby sa svet naň ďalej nečinne neprizeral.“
Aktivitu vyvíja i portugalský veľvyslanec v OSN A. Monteiro, ktorý vyhlásil, že jeho krajina žiada zvolanie Rady bezpečnosti OSN. Možno to chápať aj ako portugalský záujem o svoju bývalú kolóniu?
„Samozrejme, že nám na Východnom Timore záleží, no aspoň v mojom prípade by som nehľadal politické motivácie. Som rád, že sa k mojej myšlienke postupne pridávajú aj ostatné krajiny.“
O vás ako ľavico zmýšľajúcom intelektuálovi je známe, že podporujete marxistické povstalecké skupiny v Južnej Amerike a s obdivom sa vyjadrujete o Fidelovi Castrovi. Vylúčenie politickej motivácie môže byť preto trochu spochybnené.
„Nezávislosť národa je základnou podmienkou jeho budúcnosti. Priznám sa však, že nepatrím k tým, ktorí by sa so zbraňou v ruke postavili proti neprávostiam sveta.“
Stratili ste ilúzie o socialistickom usporiadaní sveta?
„Po páde fašizmu som si ako člen komunistickej strany myslel, že Portugalsko sa stane socialistickým štátom. Keď sa vývoj ubral doprava, stiahol som sa a začal sa živiť prekladmi. O sociálnodemokratických ideách som však stále presvedčený.“
Konzultovali ste situáciu vo Východnom Timore so svojím priateľom Gabrielom Márquezom, s ktorým politicky rozmýšľate príbuzne?
„Zatiaľ ešte nie, prvotným impulzom v takýchto veciach je len moje svedomie.“
ĽUDO PETRÁNSKY ml.
