Nebezpečne klesajúca životná úroveň, ktorá postihuje stále väčší počet občanov Slovenska, je alarmujúca. Vyžaduje si už opatrenia mobilizačného charakteru - nie vojenských záloh a armády, ale mozgového potenciálu vlasteneckých vzdelancov. Vzdelancov, ktorí nebudú čakať na politické rozuzlenie spoločenskomorálnej a hospodárskej krízy Slovenska, ale svojou odbornosťou čo najskôr prispejú k zmierneniu dôsledkov neblahého dedičstva, ktoré nám v podobe zahraničnej zadlženosti a demoralizačnej morálky zanechala minulá vláda, vedená spôsobom veľmocenskej márnotratnosti V. Mečiara. Vďaka tejto chorobnej megalománii sa Slovensko nestalo Švajčiarskom Východu, ale chudobnou provinčnou krajinou, v ktorej sa generáciami nazhromaždené bohatstvo rozplynulo v privatizačnom zlodejstve. A prominentná, údajne kapitálovotvorná skupina sympatizantov HZDS, ktorá sa veľkou mierou podieľala na deľbe tohto bohatstva a od ktorej sa právom očakával privatizačný finančný efekt aj v prospech občanov Slovenska, už nebadane odchádza bezprácne obohatená do svojich rezidenciíi, haciend a víl v Španielsku, ako aj do iných atraktívnych krajín sveta. A občanom s najnižšou životnou úrovňou v stredoeurópskom regióne zanecháva splácanie zahraničných pôžičiek, ktoré boli použité na megalomanskú predvolebnú kampaň a honoráre supermodelkám a filmovým hviezdam. Náprava krívd, ktoré HZDS spôsobilo občanom Slovenska prostredníctvom intolerantnej vládnej moci, nebude ľahká a bude si vyžadovať nemalú obeť v podobe skromnejších sociálnych podpôr potrebných na udržanie aspoň takej životnej úrovne, aby nemohla byť označená v sociálnom prieskume ako totálna chudoba. Preto je mobilizácia mozgového potenciálu vlasteneckých vzdelancov opodstatnená a bez pomoci vzdelancov, náprave spôsobených krívd bude prebiehať ťažko.

JÁN LOUČIČAN,

Bratislava