1836 - na pamätnom výlete na Devín prijíma slovanské meno Velislav.
1843 - na evanjelickej fare v Hlbokom u Jána Hollého sa s Jozefom Miloslavom Hurbanom a Michalom Miloslavom Hodžom dohodne o povýšení stredoslovenčiny na spisovný jazyk. Pre nový spisovný jazyk sa rozhodli preto, lebo povýšením ľudovej reči na spisovný jazyk chceli ľahšie osloviť ľudové vrstvy a rýchlejšie pozdvihnúť ich nízku kultúrnu úroveň. Dôvodom kodifikácie štúrovčiny bol aj záver evanjelických mladoslovákov, že Slováci tvoria svojbytný národ a jeho dôležitým atribútom je vlastný jazyk (jeho zásady spracoval Ľ. Štúr v dielach Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí a Náuka reči slovenskej).
1845 - v jeho redakcii začínajú vychádzať Slovenskje národňje novini s prílohou Orol tatránski.
1847 - zasadá v dolnej snemovni uhorského zákonodarného zboru ako poslanec za mesto Zvolen. 21. decembra 1847 odznela v uhorskom sneme jeho pamätná reč o vykúpení poddaných z urbárskych povinností: „Ak jesto v krajine našej vec dôležitá a jej šťastlivé rozhodnutie medzi najvrúcnejšie a najspravodlivejšie túžby prislúcha, to je iste podľa môjho náhľadu do porady vzatý predmet urbárskeho odkúpenia… Behom sto a sto rokov sa v krajine našej moc iného urobilo a vykonalo, len stav úbohého potlačeného ľudu sa skoro nič, alebo veľmi máličko poľahčil… “
1848 - keď po zverejnení slovenských požiadaviek uhorskomaďarská vláda vypisuje naňho zatykač, vystupuje na Slovanskom zjazde v Prahe a organizuje ozbrojené povstanie Slovákov proti maďarskému útlaku. Žiadosti slovenského národa obsahovali požiadavky všeobecného volebného práva pre mužov, slobodu tlače, zhromažďovania a spolčovania, navrhovali prebudovať Uhorsko na federatívny štát, vymedziť národné územia, popri krajinskom sneme vytvoriť aj národné snemy, žiadali dôslednú likvidáciu poddanstva a pridelenie pôdy roľníkom. Po vytvorení Slovenskej národnej rady vo Viedni sa Štúr stal jej členom. Na zhromaždení v Myjave 19. septembra 1848 vyhlásil nezávislosť Slovenska od uhorskej vlády a prevzatie moci Slovenskou národnou radou.
1856 - po zranení na poľovačke umiera 12. januára.
