dvoch štátov, na Olympijskom štadióne Spyridona Louisa zdobilo pred dvoma rokmi ceremoniál o jednu vlajku menej. Pod horúcim španielskym slnkom sme však zaznamenali návrat k starým časom, pokiaľ ide o absolútnu elitu - opäť ju tvorí USA, Nemecko a Rusko.
NEMECKO. Po rozpade komunistického bloku ovládli kráľovnú športov Američania. Ústup Nemcov prekvapil, lebo spojenie atletík bývalej východnej a západnej časti krajiny dávalo predpoklady na supersilný tím. „Dopingové kráľovstvo NDR“ však dostalo po nose, v rámci SRN sa muselo vpratať do medzí aspoň ako-tak solídneho boja Medzinárodnej amatérskej atletickej federácie (IAAF) proti tomuto strašidlu športu. V Seville (na rozdiel od Atén) nikoho nenachytali, aj keď v kuloároch sa hovorí ešte o troch nezverejnených prípadoch z mítingov pred sevillským šampionátom, v jednom vraj ide o veľkú rybu. Nemci získali na 7. MS takmer rovnako ako na predchádzajúcom šampionáte - štyri zlaté, po dve strieborné a bronzové medaily (v Aténach 5 - 1 - 4).
RUSKO. Úplne iný prípad než Nemecko je Rusko, ktoré sa vždy, a nie správne, spájalo s bývalým ZSSR. Tým nechceme ani zďaleka tvrdiť, že v „sojuze“ sa ostošesť nedopovalo. Na 6. MS v Aténach získala rozlohou najväčšia krajina svete jediné prvenstvo (diaľkarka Galkinová), celkovo 1 - 4 - 3. Ukrajina bola napríklad úspešnejšia (2 - 4 - 1). Sevilla znamenala atletické zmŕtvychvstanie bývalej superveľmoci. Bielo-modro-červená vlajka Rusov stúpala na najvyšší stožiar šesťkrát, tri razy na strieborný a štyri razy na bronzový. Rusko nenechala padnúť IAAF. Práve do športovcov tejto krajiny strká najväčšie dotácie. K chudobnému obrovi sa správa rovnako ako celý mocný svet, ktorý je stotožnený s americkým videním sveta. Rusko veľkoryso rešpektuje, drží si ho síce od tela, ale potrebuje ho ako potenciálneho „nepriateľa“, s ktorým sa patrí súperiť. Ktovie, či po rokoch tento prístup neoľutuje, nebolo by to po prvý raz. Ruské zlaté vyhrali skvelá míliarka Svetlana Masterkovová, chodci Markov (20 km), Skurygin (50 km), žrdkár Tarasov pri Bubkovej neúčasti nezaváhal, výškar Voronin viac než prekvapil. Najdojemnejšie zo všetkých 46 víťazov prejavovala pri dekorácii radosť práve 31-ročná Masterkovová, hoci je hneď dvojnásobnou olympijskou víťazkou z Atlanty (800 m, 1500 m). Matka štvrorročnej Anastázie žije totiž už roky spolu z manželom cyklistom Sajtovom v Španielsku.
USA. Suverénni Američania (11 - 3 - 3) na rozdiel od ostatných šampionátov zaznamenali minimum sklamaní (napr. šprintérska štafeta žien nezískala ani medailu) a jednu veľkú tragédiu - zranenie šprintérky a diaľkarky 23-ročnej Marion Jonesovej práve na jej najobľúbenejšej trati na 200 metrov. Marion včera oznámila, že s touto sezónou skončila. Pretekári USA v mnohých prípadoch prekvapili. Ak berieme do úvahy iba prvenstvá, diskár A. Washington získal po rokoch späť stratenú americkú pozíciu. Majstra sveta v tejto disciplíne USA ešte nemali, posledné ich olympijské víťazstvo patrí Mac Wilkinsovi z roku 1976. Sevillským hrdinom bol jednoznačne bežec na 400 m (i 200 m) Michael Johnson, ktorý zlepšil vyše 11 rokov starý svetový rekord krajana Reynoldsa 43,29 s na 43,18 s. Šprintér Maurice Greene vyhral 100 m (o stotinu zaostal za svojím svetový rekordom), 200 m a v štafete pohodlne na poslednom úseku zlikvidoval náskok Brita Chambersa. Obaja bežci sú zhodou okolností typmi, ktoré veľa nerozprávajú, ale o to viac konajú. Pri svojej veľkosti zostávajú realisti. Ak niečo vyhlásia, slovo a čin sa stotožnia. Marion Jonesovú, podľa všetkého nenásytnosť predovšetkým jej manžela, guliarskeho majstra sveta, 150 kg vážiaceho C. J. Huntera, dohnali megaplány a s tým spojený humbuk k pádu. Doslova z preťaženia organizmu.
