cky to však znamená pokles. Úroky totiž rastú, takže ak celkový objem úverov nerastie, objem istiny úverov klesá,“ dodal k tomu jeden z analytikov. Do podnikov však prúdia devízové zdroje. Podľa NBS sa objem devízových úverov zvýšil za prvých sedem mesiacov o 6,5 mld Sk na 50,9 mld Sk. Štatistiky NBS však nehovoria, aký podiel týchto úverov smeroval do podnikov a aký obyvateľstvu. „Pravdepodobne celý tento objem tvoria úvery podnikom. Obyvateľstvo totiž devízové úvery nepotrebuje,“ povedal hlavný ekonóm ING Barings Ján Tóth. Slovenská ekonomika je podobne ako veľa ostatných ekonomík v ére globalizácie vystavená tlaku, ktorý sa nazýva dolarizácia. Znamená to, že stále väčší a väčší podiel na domácich peňažných zdrojoch získavajú devízy (nielen doláre). Tento trend je úplne prirodzený.
Na Slovensku však dôvodom dolarizácie ekonomiky nie je iba globalizácia či približovanie k západnej Európe. „Hlavným dôvodom, pre ktorý si podniky požičiavajú už len v devízach, sú úroky. Väčšina bánk nereaguje príliš flexibilne na vývoj úrokových sadzieb na medzibankovom trhu - najmä pokiaľ ide o pokles. Už asi dva roky sa tak úvery dajú zohanť za sadzby vyše 20 % alebo len o málo nižšie,“ povedal Ján Tóth. Ako dodal, ďalším problémom korunových úverov je aj ich dĺžka. Dlhodobé úvery sú na Slovensku momentálne už len výnimkou. Väčšina bánk má totiž k dispozícii len krátkodobé zdroje. Ďalším problémom je aj stav slovenského bankového sektora. Ten má totiž značné problémy sám so sebou a poskytovanie úverov je pre viacero bánk v podstate len luxus, ktorý si vzhľadom na svoje portfólio ani nemôžu dovoliť. Problém je v legislatíve. Tá totiž stále nechráni dostatočne veriteľa, a tak banky nie sú príliš ochotné poskytovať úvery, pri ktorých by nemali dostatočnú kontrolu nad ich návratnosťou. Takých prípadov je však veľmi málo. Určitým spôsobom sa ešte stále prejavuje vytláčanie podnikov vládou. Miera tohto vytláčania je však podľa údajov NBS oveľa nižšia ako v minulom roku. Podľa údajov NBS totiž čistý úver vláde a FNM zaznamenal za prvých sedem mesiacov tohto roka rast o 7,1 mld Sk, kým za rovnaké obdobie minulého roka to bolo až o 16,3 mld Sk. Otázne však je, do akej miery sú tieto údaje vierohodné. Podľa nich skončil totiž verejný sektor prvý polrok tohta roka s deficitom 6 mld Sk. Údaje Ministerstva financií SR však hovoria o 12,1-miliardovom, teda dvojnásobne vyššom deficite.
