V týchto dňoch, keď v televízii vidno hrozivé zábery zemetrasením zničeného Turecka, si mnohí slovenskí občania pomyslia, ako je dobre na Slovensku, kde o zemetrasení vieme len z počutia. Skutočnosť je však iná. Kto hoci len letmo prelistuje kroniku mesta na slovensko-maďarských hraniciach - Komárna, príde na to, že mesto si v minulých storočiach veľa vytrpelo nielen od vojen, požiarov a povodní, ale aj od zemetrasení. Z nich najničivejšie bolo 28. júna 1763. Z dobových dokumentov sa môže čitateľ dozvedieť, že v ten deň mal byť krásny letný deň, čomu sa obyvatelia Komárna tešili najmä preto, lebo v tento deň, tesne pred Petrom a Pavlom, sa v Komárne konal najväčší jarmok v roku. Po celom meste sa od skorého rána zoraďovali šiatre s tovarom a všetko nasvedčovalo tomu, že nebude núdza o rozmanitú zábavu a hlavne dobrú náladu medzi ľuďmi. Prvý raz sa zem pod Komárnom pohla o štvrť na päť ráno. Zarinčali okenné sklá, pohli sa obrazy na stenách, no nič viac. Mesto akoby si chvenie zeme ani nevšimlo a ďalej sa bezstarostne oddávalo jarmočnej atmosfére. Napokon, slabé záchvevy neboli v tom čase ničím mimoriadnym, preto nevzbudzovali medzi občanmi žiadnu pozornosť. To však nikto v Komárne ešte netušil, čo sa stane o malú chvíľu. O piatej hodine a dvadsiatej druhej minúte sa začalo skutočné zemetrasenie. Zem sa prudko zatriasla a masívne kostolné veže sa najprv skrížili vo vzduchu ako dve paličky, potom sa s rachotom zrútili na veriacich zúčastnených na rannej pobožnosti. Mocné budovy z tehál sa v priebehu niekoľkých sekúnd rozpadávali vo dvoje a padali na zem ako domčeky z karát. Ulice a námestia boli v momente zatarasené rumoviskami, spod ktorých sa ozývalo len volanie o pomoc zranených a stony umierajúcich. Ako sa ďalej píše v kronike, pôda popukala na tisíc miestach, z puklín vraj šľahali plamene a vychádzal smradľavý sírnatý dym. Voda v studniach zmizla a naopak Dunaj sa rozbúril natoľko, že zakotvené lode odhadzoval na kamenistý breh. Nad Komárnom sa usadili mračná prachu, údajne štvrť hodiny nebolo vidieť oblohu. Ničivé zemetrasenie s epicentrom pod Komárnom trvalo len pol druha minúty, ale dôsledky otrasov svedčili o obrovskej sile živla a mohli by sa pokojne porovnať so škodami vzniknutými v tureckých oblastiach. Úplne sa zrútilo sedem z deviatich kostolov, ani jeden dom nezostal neporušený, 279 budov bolo úplne zničených. Pohroma si vyžiadala 63 mŕtvych a 102 ranených. Zemetrasenie podobnej sily otriaslo Komárnom aj o dve desaťročia neskoršie, konkrétne 22. apríla 1783. Zrútilo sa päťsto budov a značne bola zničená aj vojenská pevnosť, avšak akoby zázrakom nik neprišiel o život. Komárňania sa totiž poučili z predchádzajúcej katastrofy a len čo zacítili prvé otrasy, rýchle opustili svoje obydlia a utiekli do voľnej prírody. Tieto dve veľké zemetrasenia dnes pripomína veľký zvon Chrámu sv. Ondreja, ktorý odbíja každý deň o tretej popoludní.
FRANTIŠEK BUDA
