Nezabudnuteľná scéna z filmu Kolja, kde iniciatívna suseda kontroluje neuvedomelých nájomníkov domu, aby dbali na povinnú vlajkovú výzdobu, sa už dnes, po rokoch neopakuje. Povinnosť vyvesiť počas sviatkov štátnu vlajku, ktorá platí aj pre zajtrajšie výročie SNP a utorňajší Deň Ústavy SR, sa ukladá zákonom z roku 1993 už iba štátnym úradom. Jedno však zostáva nezmenené - vlažný vzťah Slovákov voči symbolom štátu. Odlišný prístup Slovákov a napríklad Američanov, ktorí sa pýšia svojou zástavou pri každej príležitosti, si vysvetľujú sociológovia rôzne. „Rozdiely nie sú ani tak medzi Slovákmi a ostatnými. Vidím odlišnosti skôr medzi Amerikou a Európou,“ vysvetľuje sociológ Michal Ivantyšyn. Podľa neho rezervovaný vzťah Slovákov, ale i mnohých Európanov k štátnemu symbolu siaha do histórie, keď na starom kontinente panovala veľká priepasť a nedôvera medzi tými hore a bežnými ľuďmi, kým v USA táto priepasť medzi vládou a ľudom nestihla vzniknúť. „Komunizmus vo východnej Európe ju potom naopak ešte prehĺbil,“ tvrdí M. Ivantyšyn a dodáva, že vlajkonosičstvo mierne ožilo až s nacionalistickými pohybmi v Európe. No opäť tu štátne znaky nevystupujú ako symboly občianskej spolupatričnosti, ale slúžia na vyjadrenie politického názoru. Historik Ľubomír Lipták tvrdí, že vzťah Slovákov k štátnym symbolom nie je ničím výnimočný. „Nemyslím si, že by sme boli ľahostajní. Som presvedčený, že neúctivé zaobchádzanie s vlajkou môže mnohých Slovákov uraziť aj nahnevať. Vrúcny vzťah Američanov k ich zástave je však niekedy až patologický a u nás by bol na smiech.“ Napriek tomu si Slováci dnes na vlajkovú výzdobu počas sviatkov nespomenú. Mnohí slovenskú zástavu doma ani nemajú a ak, tak ešte tú starú, federálnu. „Náš vzťah k štátnym symbolom sa môže zmeniť. Ale len vtedy, ak sa bude meniť aj vzťah vlády a občanov,“ mieni M. Ivantyšyn.

ALEXANDRA TINKOVÁ