ní prijímacích skúšok zaplatiť desaťtisíc korún. Prihlášky prijímal Agroinštitút v Nitre, garantom vedomostí boli vysokoškolskí učitelia z Právnickej fakulty Univerzity Mateja Bela z Banskej Bystrice. Ivan netušil, že táto forma štúdia za úhradu, ktorú robia rôzne inštitúty a nadácie spolu s vysokými školami, je vlastne protiústavná a podľa ministerstva školstva degraduje vysokoškolské diplomy. Ústava SR, ako aj zákon o vysokých školách z roku 1992 garantujú na Slovensku bezplatné vysokoškolské štúdium. Štátny tajomník ministerstva školstva Martin Fronc zaslal rektorom všetkých 21 univerzít list, v ktorom ich žiada o informácie existujúcich foriem štúdia, ktorými študenti získavajú bakalársky alebo magisterský titul. Nie všade sa stretol s pochopením. Netradičných foriem vysokoškolského vzdelávania je viac, ako ministerstvo tušilo. V štúdiu za úhradu prevláda bakalárske vzdelávanie, podľa odhadov sa deje asi na 50 a magisterské na 25 až 30 odboroch väčšinou na humanitných vysokých školách. Na otázku SME, na ktorých vysokých školách je štúdium za úhradu najviac rozbujnené, M. Fronc povedal: „Na Univerzite Mateja Bela v B. Bystrici a na prekvapenie je v tomto smere aktívna Univerzita svätého Cyrila a Metoda v Trnave, pričom jej študijné odbory ešte nie sú akreditované Akreditačnou komisiou.“ Podľa inzerátov sa výška školného pohybuje od 6 až do 20-tisíc korún za školský rok. Po skončení trojročného štúdia získavajú absolventi istý certifikát, na základe ktorého na príslušnej fakulte robia štátne záverečné skúšky. „Tu sa deje zásadná chyba, v ich prípade nie je zabezpečená dostatočná úroveň vysokoškolského vzdelávania, lebo pôsobnosť Akredi- tačnej komisie, ktorá bdie nad kvalitou, sa vzťahuje iba na vysoké školy,“ vysvetľuje Fronc. Podľa zákona má ministerstvo obmedzené možnosti, ako zastaviť nárast neštandardných foriem štúdia za úhradu. Jasné pravidlá by do praxe mal uviesť nový vysokoškolský zákon alebo jeho novela, ktorej poslanecký návrh je už v parlamente.