Marion Jonesovej naložili na chrbát toľko, až v Seville pri dvojstovke nevydržala

Guliarsky majster sveta zo Sevilly Američan C. J. Hunter, stopäťdesiatkilový „tlsťoch“, ktorý muskulatúrou príliš atléta nepripomína, si pri druhom semifinále žien na 200 m pokojne hovel na dvoch stoličkách Estádia Olímpico. O postupe jeho manželky Marion

Jonesovej nepochyboval nikto. Lepšia polovička zo severokarolínskeho Raleighu, kde C. J. a prvá hviezda kráľovnej športov žijú, v utorok obsadila v diaľke až tretie miesto. Sen o štyroch zlatých medailách sa Marion rozplynul. Hunter sa valil zo štadióna s kyslým výrazom.

Jonesová prvú stovku semifinále bežala v pohode, po vybehnutí zákruty však skrivila bolesťou tvár, prepadala sa na tretie až štvrté miesto. Po stopäťdesiatich metroch ju zrazu akoby niekto podťal. C. J. treskol guliarskou tvrdosťou do zábradlia až sa zatriaslo a cválal k ležiacej manželke. Jonesovej manažér Charlie Wells zhodou okolností komentoval beh s prekladom nášho atletického odborníka Alfonza Jucka. V inkriminovanom momente, citujúc nášho člena výkonného výboru Slovenského atletického zväzu, Charlie zamrel. Krvi by sa mu človek nedorezal. Atlétku, ktorá vlani vyhrala z 36 významných pretekov 35 (prehrala iba na sklonku sezóny v diaľke v JAR s Drechslerovou), po päťdesiatich rokoch sa stala v Eugene tohto roku ďalšou pretekárkou s tromi titulmi z individálnych disciplín (po zranení a nie v plnom tempe), jediná šprintérka s časmi na 200 m pod 22 s v sezóne v jej najparádnejšej disciplíne, kládli bezvládnu na nosidlá. Nik nevedel čo sa stalo, prvá Wellsova reakcia bola: „Dozviem sa až po dôkladnom vyšetrení.“ V nočnej televíznej relácii na Eurosporte už Marion mierne nahnutá na bok pomaly odchádzala od lekára. „Kŕč chrbtového svalstva, ktoré je preťažené,“ znela diagnóza. Tréner Američanky Trevor Graham bol generálom po boji: „Marion nemala absolvovať všetky pokusy diaľky,“ hovoril dosť nezmyselne, lebo jeho zverenka úporne bojovala o prvenstvo, ktoré napokon nedosiahla. Inou vecou je, či si mala toľko, do slova a do písmena, naložiť na chrbát. Zatiaľ nik nevie povedať ako sa skončí sezóna Marion. Na 99 percent v Seville skončila. Zlatú ligu, v ktorej päť šprintov na 200 m vyhrala „ľavou zadnou“ možno dokončí, hoci šiesty míting najelitnejšej kategórie je v Bruseli už 1. septembra. John Smith, tréner Maurica Greena, víťaza na 100 m a veľkého favorita aj na dvojstovke, sa tiež nechal počuť: „Na Jonesovej behoch som badal, že sa trápi, chýbala jej ľahkosť.“ Prezident Medzinárodnej amatérskej atletickej federácie Primo Nebiolo vyronil slzu: „To, čo sa stalo Marion, rozosmutnilo milióny atletických fanúšikov. Jonesová je symbolom spontánneho súťaženia, entuziazmu. Vždy usmiata mladá žena je skutočným príkladom pre mládež. Spôsob, akým prijala s ďakovaním obecenstvu prehru v diaľke, bol dojemný. Verím, že Marion Zlatú ligu dokončí.“ Môže, ale i nemusí. Diagnóza preťaženia, ktoré si vyžaduje iba oddych, môže byť iba vonkajším prejavom latentného zranenia. A to by bolo zlé, veľmi zlé. Marion je mladá, pri basketbale, v ktorom bola v roku 1997 najužitočnejšou hráčkou (MVP) univerzitnej NCAA, si zlomila nohu v chodidle. Pochybujeme, že americký sen o dokonalej atlétke, rekordnej „medailománii“ vyšiel z jej hlavy. Veď napríklad diaľku poriadne ani netrénuje.