Pochod špačinských pekných chlapcov je turistické podujatie, ktoré dobre poznajú vyznávači diaľkových pochodov nie len zo západného Slovenska. KST ŠPCH Špačince (okr. Trnava) usporiada túto sobotu a nedeľu už jeho 15. ročník. Pochod spája vrchy Bielych a Malých Karpát, usporiadatelia pripravili tri trasy. Spoločný štart majú v sobotu na železničnej stanici v Melčiciach od 7. do 9. h. Trasa stúpa do Bielych Karpát na Kykulu, 746 m vysoký vyhliadkový vrch na slovensko-moravskej hranici. Odtiaľto pokračuje na Mikulčin vrch (799 m), s turistickým strediskom na moravskej strane pohoria, ďalším cieľom je Veľká Javorina, najvyšší 970 m vysoký vrchol Bielych Karpát, ktorého masív prechádza v podhorí do rázovitého kopcovitého kopaničiarskeho kraja. Je hraničným vrchom, symbolom spojenia Slovákov, Moravanov a Čechov už aj vzhľadom na historické udalosti a spoločné stretnutia na ňom. Na tomto vrchu je Holubyho chata pomenovaná po významnom botanikovi. Tí, ktorí si zvolia najkratšiu 51-kilometrovú trasu s 1000 metrami prevýšenia, z Veľkej Javoriny zídu do Starej Turej, kde je do 20. h cieľ. Dlhšie trasy pokračujú zostupom na Myjavu, kde na autobusovej stanici končí 56 km trasa s 1100 m prevýšenia s cieľom do 21. h. Najdlhšia 100 km trasa, ktorá má 1900 metrov prevýšenia, pokračuje do Brezovej pod Bradlom a z Myjavskej pahorkatiny prechádza do Malých Karpát na Dobrú Vodu, odkiaľ vedie do Dechtíc a do Špačiniec, kde je cieľ od 18. h v sobotu do 9. h v nedeľu. Tento pochod je zaradený aj do plnenia podmienok Malokarpatského superdiaľkoplaza spoločne s Trnavskou stovkou a pochodom 2x50 a dosť. Aj keď trasy prechodu sú najmä výzvou pre jeho účastníkov, dôležitá je aj krajina, ktorou vedie. Bohatú históriu pripomínajú staré hradiská a strážne hrady, tento kraj sa stal útočišťom a novým domovom pre habánov v polovici 16. storočia, exulantov po bielohorskej bitke v 17. storočí. V čase povstania v r. 1848 - 1849 tu do rúk veliteľa J. M. Hurbana skladali prísahu slovenskí dobrovoľníci, na Dobrej Vode pôsobil Ján Hollý a je tu aj pochovaný. Na Bradle je mohyla gen. M. R. Štefánika postavená v rokoch 1927 - 28, dielo D. Jurkoviča. (ka)