viac ako 6-percentnému posilneniu jej kurzu. Odvtedy zaznamenáva koruna neustále posúvanie na úrovne. Podľa niektorých obchodníkov má koruna priestor pre ďalšie posilnenie aj napriek tomu, že niektoré indikátory makroekonomického vývoja SR (miera inflácie, nezamestnanosti alebo hrubého domáceho produktu) naznačujú zhoršenie stavu slovenskej ekonomiky. „Na trhu vidíme záujem o krátkodobé špekulatívne nákupy korún, ktoré prispievajú k ťahaniu kurzu koruny na silnejšie úrovne. Svoj podiel na takomto trende má pravdepodobne aj vývoj zahraničného obchodu, ktorý čiastočne tlmí záujem o predaje korún a nákupy devíz,“ povedal denníku SME díler ING Barings Branislav Matušek. Špekulanti, ktorí prichádzajú na slovenský trh, sú si podľa neho vedomí toho, že „Slovensko nie je Švajčiarsko“. Záujem o nákup slovenskej meny dáva Matušek do súvislosti s existujúcim úrokovým diferenciálom, teda rozdielom v úročení dvoch rozličných mien. „Krátkodobý kapitál sa nesústreďuje na to, aká inflácia je v krajine, alebo aké sú dlhodobé predikcie vývoja výkonnosti ekonomiky. Ak si niekto uloží na trhu peniaze napr. na týždeň, rovnako nezaujímavé sú aj ostatné makroindikátory. Jediným rizikom, ktoré tým krátkodobý kapitál prináša investorom, je politické riziko a s tým súvisiace šoky na finančnom trhu,“ podčiarkol díler ING Barings. Pripúšťa však, že takýto stav nemusí byť dlhodobo udržateľný. „Posilňovanie meny alebo stabilizácia jej kurzu v praxi znamená vyrovnanosť prílevu a odlevu reálnych finančných prostriedkov. Splácanie zahraničných úverov domácimi spoločnosťami alebo štátom vyvoláva tlak na znehodnotenie meny. Ak sa tak nedeje, znamená to, že nákupy devíz sú vyrovnávané ich predajmi - od exportérov, špekulantov alebo iných klientov bánk,“ poznamenal B. Matušek.
Popri uvedených štandardných pravidlách, platiacich na ktoromkoľvek devízovom trhu, je trh so slovenskou korunou stále vysoko neštandardný. „Posilňovanie kurzu koruny prebieha pri neustálom poklese úrokových sadzieb, čo znižuje úrokový diferenciál a zneatraktívňuje menu a potvrdzuje minimálnu citlivosť medzi týmito indikátormi. Nízku mieru citlivosti možno pri pohľade na vývoj zahraničných investícií v SR vysvetliť ich mizivými objemami,“ pripomína jeden z analytikov. Podľa oficiálnych údajov centrálnej banky rok 1999 zatiaľ nepraje zahraničným investorom. Ich majetková účasť v SR vzrástla napr. počas prvých štyroch mesiacov tohto roku o 2,4 mld Sk, čo predstavuje len 35 % úrovne z rovnakého obdobia minulého roka. Významným príspevkom k potvrdeniu doterajšieho vývoja na trhu s korunou bude podľa odborníkov udržanie stability verejných financií. „Štát si v tomto roku opäť vypomohol emisiou eurobondov na zahraničných trhoch. Po ich vyčerpaní však minulý rok závratne stúpli úrokové sadzby, čo prinieslo zvýšenie nákladov na obsluhu štátneho dlhu. V tomto roku pravdepodobne nedôjde k repríze tohto vývoja, keďže v závere roka nemusí štát splácať takú masu záväzkov ako minulý rok,“ poznamenal.
