Reagujem na rozhovor s novou generálnou riaditeľkou Národného hudobného centra Oľgou Smetanovou (SME 21. 7. 1999). Hudobná kultúra na Slovensku sa v slede umeleckých okruhov už tradične nachádza na vzdialenejšom poste. Ak sme pozorne sledovali prístup aj posledného štvorročného pôsobenia ministra kultúry, bolo jasné, že preferované boli literárne a divadelné inštitúcie. Dosť nešťastným spôsobom vznikla inštitúcia Národné hudobné centrum. Bolo treba čosi urobiť so Slovkoncertom, ktorý si aj v zahraničí vydobyl svoje záslužné renomé. Spratať ho. Na túto umeleckú distribučnú agentúru sa natiahlo NHC. Bol to tragický omyl. A aj vyjadrenia v rozhovore tento môj názor iba upevnili. Doteraz prešla hudobná kutlúra mnohopočetnými transformáciami, mnohými ostrasmi, a nie šťastne. A keďže mám pravidelný pohľad na aktivity v Českej republike, konštatujem to aj z tohto pohľadu. Chýba vydavateľstvo, ktoré by ošetrilo takú prepotrebnú edičnú činnosť. Vydavateľstvo OPUS je tiež osobitnou kapitolou. Veď sa treba spoliehať na záujem spoločnosti a verejnú objednávku. To by musela inak fungovať estetická a umelecká výchova na základných a stredných školách. Mnohí renomovaní a kvalitní interpreti sa v dramaturgiách hudobných aktivít našich miest takmer neobjavujú. Príchodom Ferdinanda Klindu na riaditeľský post Slovkoncertu sa rozkolísala sieť KPH a ich preformovanie na spolky priateľov hudby prinieslo zatretie. Ešte skôr sa zlikvidovala sieť „hudobných mládeží“. Oba spolky konali množstvo veľmi - počiarkujem - veľmi záslužnej práce v oblasti hudobnej kultúry v našich mestách a mestečkách. Názor novej generálnej riaditeľky, že „sa jednotlivé podujatia budú môcť uchádzať o granty priamo“, vychádza z nepoznania reality hudobnej kultúry v teréne. Vidieť za tým treba aj drobnú dramaturgickú prácu, odborný sprievodný servis… Keďže dve desiatky rokov sa v neplatenej podobe týmto zaoberám, cítim sa povinná vysloviť tento názor. Vyššie uvedené nešťastné postupy posledných rokov viedli k podivným praktikám v dramaturgiách napr. koncertných cyklov v Prešove, v Poprade, Bardejove. Už sa negatívne odrážajú na druhom najstaršom letnom festivale Medzinárodnom hudobnom lete v Bardejovských Kúpeľoch. A to som sa pristavila iba v blízkom okolí. Ako to kontrastuje so živým organizmom KPH a Hudobnej mládeže v Českej republike, ktoré poznám aj z osobných účastí!!! Počas nedávnej cesty do Luxemburska som sa zúčastnila prijatia na vládnej úrovni. Opýtala som sa aj na problém štátnej politiky v oblasti hudobnej kultúry a hudobného umenia. Aj poznanie ich reality mi nedá, aby som s cieľom novej generálnej riaditeľky - likvidácie Slovkoncertu - súhlasila. Alebo sa na pôde NHC odohrá nezmyselné zlúčenie, akým bola realita kamenných divadiel v Prešove a Košiciach?

SILVIA FECSKOVÁ, Bardejov