Osem vodákov zo sedemnásťčlennej slovenskej reprezentácie na majstrovstvách sveta v rýchlostnej kanoistike v Miláne si už v minulosti vychutnalo pohľad na vodnú hladinu zo stupňa víťazov. Bolo to cítiť aj na včerajšom poslednom predpoludňajšom tréningu pred dnešným ostrým štartom 30. MS. Naši neprišli zbierať skúsenosti, ale medaily a letenky na budúcoročné olympijské hry v Syndey. „Sedem pre kajakárov, päť pre kanoistov a jeden ženský kajak,“ vyratúval optimálny počet kvalifikovaných lodí pre Sydney žoviálny tréner komárňanskej bašty Tibor Soós, inak vášnivý fanúšik futbalu. Podobne ako Zolo Szabó, brat majstra sveta z roku 1989 v Plovdive, ktorý sa včera vo funkcii technického vedúceho usilovne obracal pri komlikovanej procedúre predsúťažného váženia a merania lodí. „Stačilo by skontrolovať dĺžku a váhu, buzerovať pretekárov za presahujúce milimetre výšky či šírky lode už dnes nemá význam, aj tak sa to vyrieši nalepením fólií, aby dorástli na patričnú výšku,“ uvažuje tréner ŠKP Bratislava Félix Masár, bronzový singlkanoista z roku 1979 z Duisburgu. Práve táto trať sa mu dodnes najviac pozdáva. „Svetové šampionáty by sa už mali jazdiť na štandardných tratiach. Tu v Miláne chýba vratný kanál, križovanie odrazených vĺn k regulárnosti pretekov rozhodne neprispieva,“ podotkol skúsený vodák a zároveň stačil presne reagovať na podnety svojich zverencov, ktorí si po tréningu ošetrovali lode v susedstve so švajčiarskou výpravou.
Rozsiahle depo rýchlych lodí má čarovnú atmosféru. Hoci ani na MS vodákov nejde o fazuľky, nad športovou revnivosťou dominuje vodácka etiketa. Štíhlym trupom lodí konvenujú drieky kajakárok, masážne emulzie zo stola fínskej reprezentácie sa miešajú so zvukmi remeselných úkonov servismenov, medzi tým sa tmolia televízne štáby, novinári. Deň pred pretekmi všetko v rovnomernom tempe, bez nervozity, s úsmevom. V hlúčiku našich mužov sa však množili ponosy na ubytovanie. Usporiadatelia nielen našu výpravu prekvapili trojčlenným obsadením dvojposteľových izieb. Vodáci nie sú fajnoví, ale Juraj Kadnár prístelkové lôžko okomentoval stručne. „Nie, žiadne tesnejšie, skromnejšie - ubytovanie je skrátka brutálne!“ Šéftréner Pavol Blaho však promptne vybavil dve izby navyše, takže unavené svaly našich reprezentantov budú mať predsa len aké-také pohodlie. Deblkanoistom Petrovi Pálešovi a Jánovi Kubicovi sa môže splniť olympijský sen už v dnešnej rozjazde na 500 m. Iba v tejto disciplíne má víťaz rozjazdy istú účasť v A-finále, čo znamená letenku do Sydney. „Urobíme preto všetko, ale v našej rozjazde sú silní Ukrajinci, Rusi i Maďari. Musíme ešte doraziť technickú súhru,“ triezvo odhadol šance P. Páleš. VOJTECH JURKOVIČ, Miláno
