Človek neznalý veci by zmenu nálady usmiateho elegantného muža na zadumaného samotára pokojne mohol riešiť otázkou - Nemá ten chlapík žalúdočné vredy? Žiaľ, má. Nie, nie je z neho nepríjemný jedoš, ale akoby zostarol, určite však zosmutnel. Igor Kováč, bronzový prekážkar na 110 m, môže túto sezónu pokojne označiť štipľavo-šťavnatým: keď na smoliara spadne aj strecha istého domčeka. Na vlaňajšok, popretkávaný zraneniami, neúčasťou na halových i otvorených MS, zabudol. Tréningová verva priniesla úspechy na začiatku sezóny, finálové umiestnenie pod strechou japonskej haly v Maebaši na 60 m prek. bolo veľmi dobré. Tridsaťročný pretekár banskobystrickej Dukly, žijúci a trénujúci v Prahe, radšej behá dlhšie šprinty. Z krajiny vychádzajúceho slnka cestoval I. Kováč s optimizmom na austrálske sústredenie. „Pršalo tam až hrôza. Cítil som sa zle. Jeden tréning vyšiel, iný nie. S trénerom Pospíšilom sme menili tréningové obsahy. Raz mi išla rýchlosť, vzpätí som sa vliekol ako slimák. Cez prekážky som sa niekedy nevysvetliteľne plazil, takmer som si na ne sadal. Pritom ma nič nebolelo, iba pocity som mal mizerné,“ popisuje najlepší slovenský atlét obdobia samostatného Slovenska prípravu na Sevillu. V zúfalom premýšľaní, kde je „tej kozy smrť“ jeho trablov, sa „zašil“ za zatvorené dvere nymburského tréningového strediska. „Myslel som si, že v pokoji známeho prostredia tréningové manká doženiem. Súrne som potreboval, aby parametre začali pravidelne naznačovať možnosť behať okolo 13,30 s. Miestami tak bolo, častejšie však nie. Až mi lekári povedali, že mi našli žalúdočné vredy.“ Na túto diagnózu sa rozhodne neumiera, pri dôkladnej liečbe a dodržiavaní istých zásad nebráni ani veľkým športovým výkonom. Nie je to prípad trebárs roztrhnutého menisku. Igor sa však o nepríjemnej chorobe, ktorá hlodá jeho psychiku, dozvedel neskoro. „Pocity sú na vyskočenie z kože, ak ich človek skrýva, cíti stres.“

Kováč napriek ťažkostiam a objektívne slabej forme európskeho sivého priemeru na MS išiel. V Seville podal v konečnom dôsledku, pri danom stave tela a ešte viac duše, rozhodne dobrý výkon. Rozbeh s viacerými zaváhaniami napokon zvládol jasným postupom v posledných metroch. Na polhodinu rozťahané štvrťfinále odštartovali na ôsmy pokus. Práve keď zakľakol do bloku naposledy, chytil kŕč do nohy. „Igor je slušný chlap, ale v tomto prípade dobromyseľnosť prehnal. Mal zdvihnúť ruku a nechať rozbeh odštartovať po deviatykrát. Hoci by ho diváci trebárs mali chuť lynčovať,“ zlostil sa Kováčov tréner a manažér Jan Pospíšil. Bol presvedčený, napokon Igor tiež, že po zranení trápiaceho sa obhajcu titulu Allena Johnsona by v súboji o postupovú priečku zdolal. Na Kováča však akoby skutočne tá strecha padla. Z tisíc zakľaknutí do blokov ho chytí kŕč raz-dvakrát? Igor si nevedel spomenúť. Iste však vedel, že to bolo naposledy v pondelok o 22.30 h v andalúzskej Seville.

PETER FUKATSCH, Sevilla