Sevillský Olympijský štadión v pondelok o desiatej večer burácal. Tridsaťjedenročná rodáčka z Havany, Niurka Montalvová pred dvoma rokmi emigrovala cez USA do Španielska. Pomohla jej pri tom americká prekážkarka na 400 m Sandra Meyrsová, ktorá si to tiež namierila na Iberský polostrov, samozrejme legálne. Vlani 26. januára sa Niurka „takticky“ vydala za zubného lekára Josého Sanleandra z Valencie. Trénuje ju Rafael Blanquer, prvý Španiel, ktorý skočil za osem metrov. V máji tohto roku získala španielske občianstvo. Problémom manželstiev z rozumu, ktoré vedú k získaniu nového občianstva, sa zaoberal v Seville aj kongres Medzinárodnej amatérskej atletickej federácie (IAAF) a pritvrdil podmienky. Vydaj z rozumu či z lásky, nič platné - pretekárka musí tri roky čakať, pravda, ak sa nedohodnú zainteresované federácie alebo nerozhodne rada IAAF. Čiže kompromis.
Držiteľka kubánskeho rekordu (689 cm) a španielskeho (703 cm) sa svojím posledným pokusom katapultovala na 706 cm - prvé miesto. Odrazila sa na chĺpok presne, podľa televízneho záznamu asi aj milimetríky navyše. Rozhodca však zdvihol bielu zástavku platnosti, na doske vraj nebolo vidieť stopu po jej tretre. Arbiter sa volal Felipe Somohano García, národnosť - španielska. Tesne pred ňou presne takto riskovala favorizovaná Američanka Marion Jonesová. Rozhodca bez váhania zdvihol červenú. Kalifornčanke, žijúcej v severokarolínskom Raleighu, sa rozplynula túžba po štyroch zlatých medailách (100 m, 200 m, diaľka a štafeta 4x100 m) - 683 cm z piatej série jej stačilo na bronz. Po tretích pokusoch sa zdalo všetko jasné, viedla žena stvorená na veľké súťaže, bývalá Britka, dnes Talianka Fiona Mayová - 694 cm. Strieborná medailistka z atlantských OH, druhá z posledných ME, prvá z MS 1995 mala zlato prakticky v hrsti. Talianska výprava podala protest, jury ho zamietla. „Môj skok bol čistý,“ tvrdila Montalvová. Sympaticky reagujúca Jonesová s úsmevom mávala divákom, aby napokon povedala: „Predsa však, som trocha sklamaná.“ O rozhodcoch ani slovko. Šéf štvorčlennej jury, Talian Giorgo Reineri bol strohý: „Žiadna stopa, žiaden prešľap.“
Štyridsaťtisíc španielskych fanúšikov oslavovalo Niurku štýlom búrlivej fiesty. V tom čase sa chystali zakľaknúť do blokov aktéri posledného štvrťfinálového behu na 110 m prekážok s naším Igorom Kováčom. Bežci štyrikrát vybehli predčasne, tri razy sa niekto „ulial“. Štart vyšiel na ôsmy pokus! „Mne to vyhovovalo. Bol som zrejme najmenej nervózny. Ostatnými lomcovala psychika, až sa triasli. Najviac asi obhajca titulu Allen Johnson. Pri poslednom štarte ma však chytil kŕč do nohy.“ Nemohol vyjsť už ten predtým? kládol si otázku pokojný Igor Kováč. „Namôjdušu, Allena by som zdolal,“ tvrdil rodák zo Spiša, ktorý nepostúpil do semifinále z nevďačného piateho miesta. Dosiahol čas 13,56, v prvom rozbehu tri hodiny predtým bežal za 13,63. Allen Johnson zachránil semifinále štvrtým miestom - 13,48 s.
Nečakaný priebeh mala výška mužov. Zvíťazil 25-ročný ruský halový špecialista Vjačeslav Voronin, ktorý si v Seville posunul osobný rekord z 233 cm na 237 cm a dostal sa na čelo tabuliek tejto sezóny. Druhý skončil 22-ročný Austrálčan Mark Boswell - 235 cm, tretí 23-ročný Nemec Martin Buss - 232 cm. Jasný nástup mlade. Zo skúsených skokanov uspel jedine Juhoslovan Dragutin Topič (4.). Vjačeslav sa často obzeral do hľadiska. „Sedela tam moja manželka, ktorá mi dodávala vnútornú silu. Takáto súťaž je záležitosťou psychiky.“ Situácia je vernou kópiu správania Sergeja Bubku pri prvých veľkých výsledkoch. Toho všade sprevádzala manželka Lilia.
Stípl na 3000 m prekážok nebol až takou jasnou záležitosťou Keňanov, hoci napokon obsadili prvé dve miesta. Až po poslednú prekážku s nimi držali krok Maročan Alim Ezzin a Nemec Damian Kallabis. Na ostrý záver kenských bežcov už nestačili. Vyhral bývalý bosonohý bežec Christopher Koskei.
PETER FUKATSCH, Sevilla