el. Zdá sa však, že rozhodnutie znížiť produkciu čierneho zlata ropnými veľmocami má oveľa ďalekosiahlejšie dôsledky, ako všetci predpokladali. Cena benchmarkovej ropy na International Petroleum Exchange v Londýne v týchto dňoch prekročila Šanfarího „neprekonateľných“ 21 dolárov za barel. Rast nespomalilo dokonca ani odhalenie, že sankciami zavalený Irak denne pašuje do Turecka prostredníctvom cisternových nákladných áut 20-tisíc barelov surovej ropy a 30- až 50-tisíc ropných produktov. Irak si takto v Perzskom zálive privyrábal už v decembri minulého roka, keď ho spojenecké vojenské jednotky pod hrozbou použitia násilia prinútili oželieť miliardové zisky a dodržiavať nízke vývozné kvóty na tento lukratívny artikel. Tajné dodávky irackej ropy, tentokrát cez Sýriu, boli taktiež odhalené a na základe sýrskeho tlaku zastavené. Tým, že Irak nedodržiava limity na vývoz ropy, porušuje nielenže hodpodárske sankcie uvalené Organizáciu spojených národov (dôsledok za napadnutie Kuvajtu pred ôsmimi rokmi), ale i dohodu podpísanú krajinami OPEC a niekoľkými ďalšími ropnými veľmocami, ktorou sa na prelome apríla a mája zaviazali znížiť export a následne aj produkciu ropy. K tomuto kroku ich viedlo neustále oslabovanie ropy na svetových trhoch, čím ročne strácali biliardové položky. Ešte začiatkom roka sa barel ropy predával po 10 dolárov (najmenej od ropnej krízy v sedemdesiatych rokoch), mesiac po podpísaní dohody sa cena vyšplhala o 30 percent vyššie. Za prehrešok voči rozhodnutiu OPEC hrozí Iraku iba oddialenie, respektíve nepovolenie vstupu do hospodárskych štruktúr Stredného východu, za porušovanie rozhodnutia OSN by mohol dostať „poriadny výprask“. TOMÁŠ VELECKÝ