Po štyroch kolách boli Humenčania jediní bez bodu na úplnom dne tabuľky a keďže v sobotu čakali pod Vihorlatom vedúci celok súťaže z Ružomberka nie div, že bolo treba zmobilizovať sily. Spoločná analýza nevydareného úvodu sezóny priniesla v kádri HFC malé zemetrasenie. Ľubomír Micák sa rozhodol v Humennom skončiť, kým do kádra sa po dlhšom čase vrátil niekdajší kapitán mužstva Jaroslav Sovič. Ten sa objavil aj v základnej jedenástke a napriek absencii v príprave odohral 70 minút. Po stretnutí sa zo šatne neponáhľal, akoby vychutnával pocit návratu: „Myslím, že už mám dosť skúseností, ale pred týmto stretnutím som mal trochu zmiešané pocity. Na jednej strane tu bola radosť z opätovného návratu na ligový trávnik, na druhej zodpovednosť i obavy, či ho zvládnem na požadovanej úrovni, lebo mal som predsa len dlhšiu tréningovú i hernú absenciu a proti nám stál líder súťaže. Pomerne rýchlo som sa zbavil počiatočnej nervozity a potom sa mi hralo celkom dobre. Zaiste aj preto, že tentoraz hralo a príkladne bojovalo celé mužstvo. Po prestávke som chcel už ostať v kabíne, ale tréner ma požiadal, aby som to ešte skúsil. Kým som mal dosť síl, bojoval som ďalej, potom sa ozvali slabiny. Musím teraz doháňať zameškané v príprave, aby som čo najskôr vydržal už celý zápas.“ Radosť Humenčanov z prvého víťazstva znamenala smútok v radoch Ružomberka z prvej prehry. V čom videl jej príčiny skúsený kapitán Viliam Hyravý? „V žiadnom prípade sme kolegov spod Vihorlatu nepodcenili. Celkom dobre sme partiu s Humenčanmi aj rozohrali. Odolali sme ich úvodnému náporu a potom sme sa ujali vedenia. Lenže psychickú výhodu sme nevyužili, nevedeli sme podržať loptu a eliminovať tak rastúci tlak domácich. Ba nevedeli sme sa presadiť ani individuálne, ani rýchlou kombináciou. Snáď nám chýbal zodpovednejší prístup, aspoň taký, s akým odohrali zápas Humenčania.“ JOZEF ŠKUBA