Opakované ruvačky medzi miestnymi obyvateľmi a žiadateľmi o azyl v anglickom prístave Dover si začiatkom tohto týždňa vyžiadali až jedenásť ranených. Miestny park Pencester Gardens, ktorý sa každoročne stáva centrom putovných kolotočov, sa tak premenil na symbol dlhotrvajúceho narastajúceho napätia medzi dvoma komunitami a dal tieňovej ministerke vnútra Ann Widecombeovej príležitosť oprášiť heslá o falošných utečencoch a potriasť si ruky s miestnymi obyvateľmi. Napriek tomu, že polícia zatkla iba troch žiadateľov o azyl, je z doterajšieho vyšetrovania zrejmé, že útok bol reakciou na provokácie zo strany doverskej mládeže, ktoré podľa kentského zastupiteľského úradu neboli v posledných mesiacoch ojedinelé. Úrad totiž nedávno písomne upozornil novú ministerku pre imigráciu Barbaru Rocheovú, že situácia v meste môže čoskoro vyvrcholiť tragédiou, pričom padla aj zmienka o podpaľačských útokoch. Takáto predpoveď sa nezhoduje s vyjadreniami predstaviteľov polície, ktorí naďalej tvrdia, že kriminalita v Doveri sa v súvislosti s vlnou žiadateľov o azyl výrazne nezvýšila. Avšak podľa členov doverského hnutia proti rasizmu, ktorí sú v pravidelnom kontakte s manažérmi miestnych hotelov Bed and Breakfast, kde je väčšina prevažne kurdských, kosovských a albánskych žiadateľov z poslednej vlny umiestnená, sú títo ľudia každý víkend vystavení útokom zo strany miestnych "bielych", ktorí majú vraj blízko k Britskej národnej strane a hnutiu skinhead.
Nie je to tak dávno, čo miestnu hotelierku s britským občianstvom, mimoriadne obľúbenú v utečeneckých kruhoch, traja miestni mladíci takmer hodili pod auto za to, že sa zastala zbitého kurdského chlapca. Polícia v tomto prípade, ako údajne aj v mnohých predchádzajúcich, nevyvinula snahu identifikovať bielych útočníkov a miesto nich zatkla Kurda, ktorý sa snažil hotelierke pomôcť. K zhoršeniu situácie prispela aj miestna tlač, ktorá pravidelne uverejňovala rozhorčené xenofóbne listy miestnych obyvateľov o tom, že azylanti obťažujú doverské ženy či prevádzkujú verejné domy. Pravdou však je, že väčšina tzv. vnútrozemských žiadateľov zo spomínaných etnických skupín, vzhľadom na to, že nemajú deti, poberá podporu iba vo forme stravných lístkov, ktoré môžu použiť iba v jednom supermarkete. Ich život sa obmedzuje na pravidelné návštevy sociálneho úradu a vysedávanie na priedomí hotelov. Líšia sa tak napríklad od českých a slovenských Rómov, ktorí sa aj vzhľadom na nepriateľskú atmosféru v meste venujú uzavretému rodinnému životu. Návšteva verejného zábavného parku začiatkom tohto týždňa bola pre kosovských Albáncov príležitosťou zmeniť monotónne prostredie Folkestonskej ulice, prezývanej neprajníkmi aj Azylová alej. Podľa najnovších správ z ministerstva vnútra sa v blízkej budúcnosti uskutoční prevoz niekoľko sto čakateľov na azyl z Doveru na sever Anglicka. Ostatné stovky však v meste naďalej zostávajú a mestské úrady sa čoskoro budú musieť zaoberať stratégiou, ako ich začleniť do komunity od pradávna nepriateľskej voči cudzincom. Podľa štatistík ministerstva vnútra totiž až jedna tretina čakateľov môže získať ak nie status utečenca, tak aspoň výnimočné povolenie zostať v krajine.
JANA SLOVÁKOVÁ,
Brighton
(Autorka je spolupracovníčkou SME)
